BRUSEL – Alexander Dubček bol významnou, ale aj kontroverznou osobnosťou československých dejín, vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu (EP) Richard Sulík. Jeho kolegovia z europarlamentu označili dnešné odhalenie busty Dubčekovi v priestoroch EP v Štrasburgu za poctu, ale pripomenuli aj odvrátenú tvár komunistického režimu v Českoslovenksku.
"Alexander Dubček je nesporne významná, a zároveň aj kontroverzná osobnosť československých dejín. Stal sa symbolom socializmu s ľudskou tvárou, pretože bol doslova protipólom neprístupného komunistického aparátnika," uviedol Sulík. Ocenil, že Dubček sa v pozícii vedúceho predstaviteľa komunistickej strany snažil o šírenie myšlienok demokratizácie a humanizmu.
Na druhej strane mu vyčíta, že po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 podpísal takzvaný "obuškový zákon", ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám pri zásahoch proti odporcom režimu, a prijal funkciu veľvyslanca v Turecku. "Dubčekov príbeh je tragický, poučný, a zároveň inšpirujúci, z toho uhla budem vnímať aj jeho bustu v EP," zhrnul Sulík.
Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová označila Dubčeka za najväčší symbol Pražskej jari a významnú politickú osobnosť. Pripomenula, že je laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 1989, ktorú udeľuje EP. "Odhalenie jeho busty v priestoroch EP je nepochybne veľkou poctou," uviedla Beňová. Poslanec EP Ivan Štefanec rovnako považuje za poctu, že Slovák bude mať v europarlamente bustu. Dodal, že Dubček sa snažil o poľudštenie režimu, ale "sovietska invázia a ďalší vývoj dokázali, že socialistická diktatúra sa poľudštiť nedá."
"Alexander Dubček, ja si ho cením ako človeka, ktorý mal svoje presvedčenie a za tým presvedčením si stál. Nechcem polemizovať nad tým, či to presvedčenie bolo dobré, alebo nebolo dobré, určite sme neboli na rovnakej vlnovej dĺžke," uviedla europoslankyňa Anna Záborská. V tejto súvislosti vyhlásila, že ak sa nejakému režimu snažíme dať ľudskú tvár, znamená to, že ľudskú tvár predtým nemal.
V januári roku 1968 Dubček bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), čo bol najvyšší stranícky post. Pokúšal sa reformovať ekonomický aj politický komunistický režim, čo ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste toho istého roku. Toto obdobie vstúpilo do dejín ako Pražská jar.
V roku 1969 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia a podpísal takzvaný "obuškový zákon", ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám proti odporcom režimu. Potom sa stal veľvyslancom Československa v Turecku a v júni 1970 ho z KSČ definitívne vylúčili. Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred svojimi 71. narodeninami.
Dubček veril v lepšiu spoločnosť, jeho idey prekročili hranice
Alexander Dubček veril v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť a jeho idey sociálnej spravodlivosti a demokracie prekročili hranice. Predseda vlády SR Robert Fico to vyhlásil dnes pri odhalení jeho busty v priestoroch Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.
"Dubček veril v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, venoval tomu celú svoju politickú kariéru," vyhlásil pri odhaľovaní busty Fico. Niekdajší prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) bol podľa neho symbolom a nositeľom modernej spoločenskej zmeny, o ktorú sa Československo v roku 1968 pokúšalo. "Život Alexandra Dubčeka len potvrdzuje význam jeho slov. Stal sa nielen osobnosťou svetového významu, ale aj zdrojom inšpirácie pre ľudí," zhrnul Fico.
Pri odhalení busty bol prítomný aj predseda EP Martin Schulz. Alexandra Dubčeka označil za ikonu svojho detstva a mladosti. Prínos známeho Slováka okomentoval slovami nemeckého štátnika Willyho Brandta: "Kdekoľvek sa rozšíri vírus demokracie, diktatúra tam skôr či neskôr skončí, pretože ak raz ľudia demokraciu okúsia, neprestanú si ju pýtať."
