Možno sa aj vaše deti niekedy nevedia vpratať do kože a na verejnosti sa za ne občas hanbíte. Máte toho občas dosť a želáte si, aby boli vychovanejšie? Máme pre vás riešenie. Knihu, o ktorej Sunday Times napísali: „Táto kniha je zúfalo potrebná pri výchove detí.“ A podľa Spectatoru by túto knihu mali vydávať na lekársky predpis. V slovenčine už vyšla pred pár rokmi, no stala sa bestsellerom a rýchlo sa vypredala. Konečne je tu nové vydanie s praktickejším formátom.
Reč je o novinke A dosť! s podtitulom Francúzske deti nevystrájajú pri jedle.
Je to kniha o výchove detí, o tajomstve, ako zo seba urobiť skvelého rodiča, ktorý bude na svoje ratolesti právom hrdý.
Francúzske deti sú rovnako búrlivé, zvedavé a kreatívne ako tie naše, či iné po celom svete. Ale sú oveľa lepšie vychované a správajú sa slušne. Rodičia ich do ničoho nasilu nenútia a dovolia im objavovať svet svojím vlastným tempom.
Ako je to možné? Veď aj vy dávate voľnosť a popúšťate opraty...no div vám neposkáču po hlave a ide vám z nich prasknúť hlava.
Práve o tom je kniha americkej novinárky Pamely Druckermanovej, ktorej sa v Paríži narodilo dieťa. Nemala ambície stať sa „francúzskym rodičom“, veď francúzske rodičovstvo nie je známou vecou ako napríklad francúzska móda a francúzske syry. Dokonca aj francúzski rodičia sami trvajú na tom, že nerobia nič zvláštneho.
Druckermanová vás v knihe A dosť! presvedčí, že vo Francúzsku je materstvo samé o sebe úplne iným zážitkom. Vo Francúzsku neplatí, že matky malých detí nemajú vlastný život. Francúzske matky nie sú otrokyňami svojich detí, majú aj priestor pre seba a napriek tomu sú vynikajúcimi rodičmi. Majú jednoduchý, pokojný vzťah so svojimi deťmi, ktoré im Druckermanová môže len závidieť.
Naučte deti lepšie spať
Patríte k rodičom, ktorí sú k nočnému buntošeniu menej citliví, a máte preto dobrých spáčov? Áno, tak to funguje. Aktivisti, ktorí skáču z postele pri každom pohybe, majú doma deti, čo ich pravidelne budia do nepríčetnosti.
Je fakt, že prvých šesť mesiacov spia bábätká tzv. nepokojným spánkom, Francúzi to volajú sommeil agité. Zívajú, naťahujú sa, prevracajú, dokonca aj otvoria oči. Ale to hneď neznamená, že niečo žiadajú, že máme priskočiť a vziať ho do náručia, kolísať, lebo to dieťa iba vykoľajíme z prirodzeného rytmu spánku. Ako píše Pamela Druckermanová v knihe A dosť!, viacerí odborníci vám potvrdia, že keď malé dieťa spí, vydáva zvuky, ústami napodobňuje satie, mrví sa, hýbe očami. Napriek tomu v skutočnosti spia. A keď ich neustále kontrolujeme, berieme na ruky, tíšime, de facto ich budíme. Jednoducho, deti spia inak ako dospelí.
- reklamná správa -
