MOSKVA - Zaostávanie Ruska, roľnícke nepokoje aj vojenské neúspechy v krymskej vojne a oslabovanie pozície cárskeho Ruska v medzinárodnej politike boli hlavnými impulzmi, ktoré podľa historikov prinútili cára Alexandra II. uskutočniť rozsiahle reformy. Jednou z hlavných zmien, ktoré mali Rusko priblížiť vyspelým západným štátom, bol zánik nevoľníctva.
Cársky úkaz o jeho zrušení, ktorý vstúpil do platnosti pred 155 rokmi, 3. marca 1861, oslobodil viac ako 23 miliónov roľníkov, čo bola tretina obyvateľov vtedajšej ruskej ríše. Nevoľníci bývali priamo podriadení feudálnemu pánovi a bez jeho dovolenia nemohli meniť bydlisko a zamestnanie, ani uzavrieť manželstvo. Súhlas potrebovali aj vtedy, ak chceli dať deti na štúdiá alebo do učenia a navyše museli pracovať na panskej pôde a odvádzať poddanské dávky.
Znásilnenie, otroctvo, ako na bežiacom páse: Mladá prostitútka odkryla tajomstvo sexbiznisu
Na Slovensku, ktoré bolo v danom čase súčasťou habsburskej monarchie, zrušil nevoľníctvo v roku 1785 cisár Jozef II. Bolo nahradené miernejším stavom - poddanstvom. To napríklad znamenalo, že poddaní sa už viac nemuseli pýtať vrchnosti na povolenie odsťahovať sa. Z poddanstva sa dalo vykúpiť.
Alexander II. začal o zrušení nevoľníctva uvažovať už krátko po svojom nástupe na trón v roku 1855. Vyjednávania s odporcami boli tvrdé, nakoniec sa ale podarili. Ako vyplýva z oficiálneho názvu, úkaz "O najmilostivejšom darovaní nevoľníkom práv slobodného roľníckeho stavu a o tom, ako budú zaopatrení" okrem zrušenia nevoľníctva upravoval právne postavenie oslobodených nevoľníkov a vymedzoval aj pravidlá pri odkúpení pôdy. Reforma zahŕňala aj zmenu samosprávy.
