RÍM - Na základe štúdie vedcov z americkej Marylandskej univerzity pod vedením Erina Millera a vďaka počítačovej analýze Global Terrorism Database možno súdiť, že nebezpečenstvo teroristických útokov kulminuje práve v tomto roku. Pri nedávnych parížskych útokoch síce zahynulo desaťkrát menej ľudí než pri útokoch v Spojených štátoch v roku 2011, kedy zomrelo 2974 osôb, ale psychologický dopad parížskych útokov, podobne ako začiatkom roka pri útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo, nie je menší, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Táto štúdia sa zhoduje s inou štúdiou, ktorú už v roku 2005 zverejnili Aaron Clauset a Maxwell Young z novomexickej univerzity v časopise IOP Physics World, na základe ktorej možno predvídať pravdepodobnosť atentátov v čase, ale nie v mieste. Tým sa musia zaoberať spravodajské služby. Noemie Bouhanová z Londýnskej univerzity vyvinula počítačový systém, podľa ktorého je možné predvídať, kedy je nebezpečenstvo atentátov zvýšené, a identifikovať najcitlivejšie lokality. Ani na základe tohto systému však nie je možné určiť, kedy k atentátu dôjde.
Teroristi IS plánujú jadrový útok: Británia varuje, vojna môže začať už budúci týždeň
Krátko po útoku na Charlie Hebdo zverejnil Scott Atran, ktorý pôsobí na Michiganskej univerzite a pracuje pre parížske Národné centrum vedeckého výskumu, v časopise Nature článok, v ktorom sa uvádza, že na predvídanie útokov môže pomôcť aj antropologické štúdium. Analyzoval podobnosti a rozdiely medzi USA a Francúzskom, krajinami, ktoré čelia veľkému prílevu imigrantov. Vysvetľuje, že imigranti v USA majú tendenciu od generácie ku generácii zlepšovať svoje sociálne a ekonomické postavenie a zvyšujú úroveň svojho vzdelania, zatiaľ čo v Európe vrátane Francúzska to tak nie je. Dokonca aj v tretej generácii sú päťkrát až devätnásťkrát chudobnejší a menej vzdelaní. Z tejto živnej pôdy sa podľa Atrana rodí extrémizmus. Imigranti sú sklamaní vo svojich nádejach a tak sa rodí extrémistická ideológia. Pôsobí tu aj sociálna izolácia a psychické poruchy, ako je depresia a úzkosť. Významnú úlohu však zohráva predispozícia k násilnému správaniu.
"Ľudia chcú vedieť, ako predvídať útoky, ako zaistiť bezpečnosť. To by však vyžadovalo vedieť o všetkých všetko, pretože ktokoľvek môže začať kdekoľvek a v ktorejkoľvek chvíli vytvárať s kamarátmi sieť," vysvetľuje Atran. "Útok na dvojičky schvaľuje 7 až 14 percent moslimov vo svete, to je okolo sto miliónov osôb. Koľkí z nich sú však pre takúto vec ochotní bojovať a zomrieť? Nekonečne menej, to je jasné. Aby sme zistili, kto to je, najlepšie zistiť, kto je naším priateľom a či patrí k nejakej zvláštnej skupine. Môže ísť o tých, ktorí boli v spoločnej cele vo väzení, o priateľov z futbalu alebo z telocvične. Ak chcete vedieť, kto dokáže bojovať a zomrieť, musíte vedieť, čo je, ako sa oblieka, čo sleduje v televízii a na internete. Teroristické stratégie sa nevytvárajú v mešitách. Tam musí byť ticho. Atentáty sa plánujú v baroch, fast foodoch či na futbale," dodáva.
Keď Altran sledoval 260 osôb z dvoch komunít v Maroku, z ktorých vzišiel dosť vysoký počet teroristov, zistil, že ich ochota obetovať sa v mene šaría bola priamo úmerná úrovni ich zapojeniu do skupiny. Je potrebné sa pýtať, či terorizmus skôr než chudoba, nevzdelanosť či zlá integrácia nevyživuje rôzny typ životných hodnôt. Západ dáva prednosť životu pozemskému, teroristi, predovšetkým náboženskí fundamentalisti, životu a odmene po smrti. Tak radikálne a extrémne činy nemôžeme pochopiť bez toho, aby sme brali do úvahy iné chápenie životných hodnôt.
