MNÍCHOV - Nemecko-britský historik Edgar Feuchtwanger (91) na svoje detstvo nikdy nezabudne. Vyrastal totiž len pár metrov od jedného z najobávanejších mužov histórie. O to horší bol jeho strach o život, keď sa dozvedel, aký hrôzostrašný plán snuje jeho vlastný sused.
Historik Edgar Feuchtwanger vyrastal ako dieťa s rodinou v Mníchove blízko Hitlerovej súkromnej rezidencie na Grillparzer Strasse. O tom, ako si spomína na svoje „detstvo s diktátorom“, napísal knihu s názvom Môj sused Hitler: Spomienky židovského dieťaťa.
Kontroverzná štúdia tvrdí: Toto prehralo prchkému Hitlerovi druhú svetovú vojnu!
Keď sa 9-ročný Edgar prechádzal po ulici v predvojnovom Mníchove, dovidel až do neďalekej záhrady, kde na slnkom zaliatom ležadle zvykol relaxovať samotný Adolf Hitler. Edgar, ktorý bol židovským chlapcom, vtedy ešte necítil žiaden dôvod na obavy či poplach. Krvibažný a najnebezpečnejší tyran 20. storočia sa z Hitlera totiž stal až neskôr, tlmočí Feuchtwangerovu výpoveď Express.co.uk.
Kontroverzný román
Edgarov strýko Lion Feuchtwanger bol vo Weimarskej republike veľmi úspešným a známym autorom, ktorý si vyslúžil hnev orgánov, keď o budúcom vodcovi napísal parodizujúci román. Opísal ho ako populistického garážového mechanika, ktorý zakladá stranu pre skutočných Nemcov. Keď potom nacisti prišli k moci, on aj jeho manželka našli útočisko v Spojených štátoch. Edgar s rodičmi však viedli až do roku 1938 normálny život v Mníchove. Potom vyšlo najavo, že majú židovské korene a museli utiecť.
Maloletý Edgar si neuvedomoval, aké dôležité dejinné udalosti sa odohrávajú v jeho susedstve. Cestou do školy obdivoval strieborný mercedes patriaci Heinrichovi Hoffmannovi, Hitlerovmu dvornému fotografovi, ktorého zamestnala Eva Braunová, diktátorova milenka. Keď sa Hitler do domu nasťahoval, jeho gazdinou bola nevlastná sestra, ktorá mala dcéru Geli. Hitler mal s dievčinou čoskoro pomer. V septembri 1931 sa Geli v dome zastrelila a vtedy sa podľa Feuchtwanger rozpútala Hitlerova osobná kríza. Aj to mohol byť dôvod, prečo sa toho bytu Hitler nikdy nevzdal a izbu, v ktorej žila, udržiaval nedotknutú, myslí si historik.
Pred domom stála kolóna aút
V roku 1930 vídaval Edgar Hitlera chodiť z domu v nepremokavom plášti a plstenom klobúku. Jeho spoločníci ho oslavovali zvolaním „Heil Hitler!“. Keď jeho moc a postavenie rástlo, z jedného či dvoch áut sa stala kolóna štyroch až piatich dlhých mercedesov. Hitler sa už neobliekal do plášťa, ale chodil vo vojenskej uniforme a po jeho boku stáli verní telesní strážcovia vo vysokých čižmách.
Ďalším susedom Edgara bol Ernst Röhm, šéf SA, polovojenských oddielov Sturmabteilung. Presne 30. júna 1934 sa Edgar prebudil na znepokojujúce zvuky z ulice. Hitler odchádzal do Tegernsee, kde mal zatknúť Röhma a ďalších lídrov SA, ktorý ch čakala smrť. Pre Hitlera sa totiž stal politicky nepohodlným a vnímal ho ako ohrozenie svojej moci. Podobné popravy však vtedy prebiehali po celom Nemecku.
Záchrana v poslednej chvíli
V marci 1938 sa Hitler vrátil domov v dobrej nálade. V septembri toho roku navštívil v Mníchove Hitlera Mussolini a pre Edgara a jeho rodinu už nebolo iného východiska, ako odchod z krajiny. Urobili tak vo februári 1938, keď odišli do Británie.
Po odchode Feuchtwangerovcov nastali pre Európu krušné časy a aj Edgarovej rodine sa podarilo uniknúť smrti len o vlások. Jeho Otec Ludwig bol počas Krištáľovej noci v novembri 1938 zatknutý gestapom a na šesť týždňov uväznený. Z cely sa vrátil s omrzlinami, modrinami a holou hlavou. Vtedy si rodina definitívne povedala, že odchod je nevyhnutný. Edgar v Británii vyštudoval históriu a stal sa uznávaným autorom niekoľkých kníh. Ako jeden z mála svojich súčasníkov môže povedať, že dejiny, o ktorých písal, sa odohrávali v susedstve jeho domu a mohol ich sledovať ako v kine.
