BERLÍN/BRATISLAVA – Keď sa Hitler nedávno zjavil v uliciach Berlína, ľudia sa spolu s ním vrátili v čase. Heilovali, blahosklonne si s ním podávali ruky a v očiach mali iskierky radosti. Verte alebo nie, niektorí Slováci by pri stretnutí s nacistickým vodcom reagovali podobne. Spýtali sme sa teda známeho psychiatra, prečo je to tak.
Minulý týždeň sme na Topkách písali o novom filme o Hitlerovi, ktorý prichádza do nemeckých kín. Je zaujímavý najmä tým, že bol nakrúcaný aj v uliciach medzi nič netušiacimi obyčajnými ľuďmi a zachytáva ich autentické reakcie. Prekvapivo, mnohí Nemci boli „návratom“ Hitlera pozitívne zaskočení, robili si s ním selfie, dokonca mali radosť, že ho vidia.
Škandál v Prievidzi: Ulicu premenovali podľa mena člena Hitlerovho nacistického NSDAP
Našu redakciu prekvapil podobný fenomén aj na Slovensku. Článok o Hitlerovi čitatelia výdatne lajkovali a zdieľali, ale niektoré ich komentáre boli ako vystrihnuté z predvečera druhej svetovej vojny: „No keď ide o Hitlera, šiel za národ, nie ako židovský bolševizmus, proti ľuďom. To, že nenávidel Židov, malo oprávnenie, čo urobil, humánne nebolo, to áno, ale antisemitizmus má svoju podstatu a oprávnenú.“ Iný čitateľ nazval Židov parazitmi, ktorí boli aj v dávnej minulosti opovrhovaní a vykazovaní z miest.
Hitler vedel, čo robí
Ľudia v komentároch dokonca označili Hitlera za reformátora: „Hitler vedel, čo robí. Židia ovládali hodnoty mien... On to chcel zastaviť, Židia vlastnia všetko.“ Film, ktorý experimentálnou formou cez umeleckú reflexiu dokazuje, že úspech vodcu Tretej ríše do veľkej miery súvisel aj s podporou bežných Nemcov a staval na ich náladách v období ekonomickej nestability, usvedčil z podobných pocitov aj Slovákov. Ako je možné, že aj po hrôzach druhej svetovej vojny, ktoré sú známe každému z nás, dokáže ľudí zaujať a motivovať nacizmus?
Psychológia obetného baránka
Podľa psychiatra Michala Pataráka z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici súvisí antisemitizmus so psychológiou obetného baránka. „Jej hlavným princípom je, že sa vybrané negatívne spoločenské javy premietajú do istej sociálnej alebo etnickej skupiny, od ktorej sa za ne následne požaduje vyvodenie kolektívnej zodpovednosti,“ vysvetlil s dodatkom, že princíp kolektívnej viny je psychologicky neprípustný. „A ak neexistuje kolektívna vina, potom neexistuje ani žiadne právo alebo nárok potrestať istú spoločenskú skupinu, ktorú, mimochodom, viníme vždy neprávom. Jej obviňovanie za všetko zlo je totiž nekritickým zjednodušením,“ pokračuje.
To, čo sa stalo Židom v prvej polovici minulého storočia, je podľa Pataráka hrozným príkladom masovej psychológie obetného baránka. „Tak, ako mohla vtedy viesť myslenie a správanie obyčajných Nemcov, tak môže mať vplyv aj na súčasných Slovákov, a vlastne akýkoľvek iný národ. Za svoju nespokojnosť, frustráciu a za akýkoľvek nedostatok máme totiž tendenciu viniť iných, najlepšie tých, ktorí sú od nás odlišní a kultúrne či nábožensky vzdialení. Túto náchylnosť je však, samozrejme, nutné korigovať, pretože je falošná a odvádza nás od skutočných príčin rôznych kritických spoločenských javov,“ uzavrel psychiater.
Obete nacizmu
Počas druhej svetovej vojny, ktorú rozpútali nacisti, zomrelo od 60 do 80 miliónov ľudí. Z toho sa odhaduje, že 50 až 55 miliónov bolo civilistov. Vojakov padlo podľa odhadov od 21 až 25 miliónov. Do histórie sa nacisti zapísali najmä systematickým vyvražďovaním v koncentračných táboroch etnických či náboženských menšín. Najnovšie štúdie hovoria až o 15 až 20 miliónoch obetí holokaustu.
