BRATISLAVA - Splatí Grécko všetky svoje dlhy alebo nie? Medzinárodný menový fond vyhlásil, že áno v prípade, keď Gréci budú disciplinovane dodržovať kroky nadiktované inštitúciami EÚ. No tajné dokumenty, ktoré priniesli niektoré médiá, tvrdia opak. Gréci nie sú schopní svoj dlh nikdy splatiť.
To by znamenalo krutú správu pre veriteľov, ktorým Gréci dlžia. Medzi nimi je aj Slovensko, ktorého pohľadávky dosahujú výšky až 3,1 miliardy eur. Dlh, ktorý je takmer nemožné splatiť, sa v dnes vyšplhal na rekordnú úroveň 160 % HDP. Pričom psychologická analýza je hranica 110%, ktorú MMF považuje za nesplatiteľnú. Tajná analýza pritom tvrdí, že Gréci splatia dlh len v prípade "významných ústupkov", čo v preklade znamená odpustenie alebo škrtnutie dlhu. Celkový verejný dlh Grécka je 342 miliár eur, čo je enormné číslo.
Grécky premiér sa prihovoril národu a vyzval ľud, aby hlasoval proti
Medzinárodný menový fond odhaduje, že Grécko bude potrebovať v najbližších troch rokoch dodatočné úvery za 50 miliárd eur a zmiernenie dlhovej záťaže. Podľa analýzy MMF, ktorú ale fond vypracoval ešte pred 30. júnom, Grécko bude potrebovať od štátov eurozóny v období od októbra tohto roka do konca roka 2018 minimálne 36 miliárd eur a zmiernenie dlhovej záťaže. Celkové finančné potreby Grécka stanovil MMF na obdobie október 2015 až koniec roka 2018 na 50 miliárd eur.
Podľa agentúr Reuters a Bloomberg MMF uviedol, že dokonca aj v situácii, že Grécko sa vráti na pôvodnú cestu a reformy bude plniť, krajiny eurozóny budú musieť prísť s ďalšími financiami a so znížením dlhovej záťaže Grécka. Dôvodom je pomalé plnenie reforiem v predchádzajúcom období. Čo sa týka zmiernenia dlhovej záťaže, mohlo by ísť o zníženie úrokových sadzieb a výrazné predĺženie lehoty na splatenie dlhov.
Podľa fondu však ide len o predbežnú analýzu, ktorú vypracoval ešte pred rozhodnutím premiéra Alexisa Tsiprasa vyhlásiť k prijatiu podmienok veriteľov referendum. Následne Grécko nesplatilo svoj dlh MMF vo výške takmer 1,6 miliardy eur a muselo zaviesť kapitálové kontroly. Ako MMF dodal, vzhľadom na nový vývoj udalostí sa situácia Grécka ešte zhoršila.
MMF minulý rok odhadoval, že dlh krajiny klesne do roku 2020 zo 175 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 na 128 % HDP. V súčasnosti však predpokladá, že grécky štátny dlh bude dosahovať v roku 2020 asi 150 % HDP a v roku 2022 by sa mohol znížiť na 140 % HDP.
Devalvácia "gréckeho" eura sa už začala
Vklady v eurách v gréckych bankách budú mať možno nižšiu hodnotu ako hotovosť, ak zostanú tieto finančné ústavy zatvorené dlhší čas. Informovala o tom agentúra Bloomberg. Z pohľadu obchodníkov, ktorí požadujú len platby v hotovosti, alebo v prípade zahraničných transakcií, sú peniaze na účtoch v gréckych bankách takmer nepoužiteľné, skonštatoval Manolis Galenianos, profesor ekonómie z londýnskej univerzity. Podľa neho je tak hodnota eura v gréckych bankách nižšia ako hodnota eura v peňaženke. A ak zostanú banky v Grécku naďalej zatvorené, začnú ľudia "vymieňať" vklady za hotovosť aj pod cenu.
Referendum sa blíži
Grécka vláda v pondelok 29. júna zatvorila banky až do nedeľného referenda (5.7.) a zaviedla kapitálové kontroly a limity na výbery z bankomatov. Kabinet v Aténach tvrdí, že banky znova otvorí hneď ako dosiahne dohodu s veriteľmi, ktorú očakáva už po referende, teda začiatkom budúceho týždňa.
Ale ak voliči v referende odmietnu podmienky veriteľov, ako im radí vláda, sú šance na dohodu malé. Podľa Michaela Michaelidesa, stratéga Royal Bank of Scotland, exituje riziko, že grécke banky budú nútené vyhlásiť platobnú neschopnosť a v tomto prípade budú môcť otvoriť svoje pobočky až po zavedení alternatívnej meny a obnovení likvidity. A aj v prípade, že grécki voliči podmienky veriteľov akceptujú, limity na výbery z bankomatov a cezhraničné platby zrejme zostanú v platnosti tak, ako na Cypre, kde kapitálové kontroly trvali dva roky.
