VARŠAVA - Pred 60 rokmi, 14. mája 1955, podpísali vo Varšave predsedovia vlád Albánska, Bulharska, ČSR, Maďarska, NDR, Poľska, Rumunska a ZSSR zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, takzvanú Varšavskú zmluvu. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bolo tvrdenie, že socialistické krajiny boli nútené reagovať na vstup Spolkovej republiky Nemecko do NATO v roku 1955. V skutočnosti ale pakt slúžil na moskovskú kontrolu východného bloku a na ospravedlnenie prítomnosti Červenej armády za hranicami ZSSR.
Hoci bola Varšavská zmluva oficiálne založená na základe priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci, svojou činnosťou (intervencie a vyhrážky vpádov) vlastné poslanie výrazne popierala a usilovne sa chystala aj na vojnu. Už rok po vzniku VZ vošli sovietske tanky do Maďarska, aby potlačili "kontrarevolúciu". Ďalšia "bratská pomoc" zamierila v auguste 1968 do Československa. Na tejto intervencii sa podieľali armády iba piatich štátov (Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR). Rumunsko sa nezúčastnilo a Albánsko, ktoré sa od roku 1962 nezúčastňovalo spoločnej práce, v roku 1968 z VS vystúpilo.
Po radikálnych zmenách v bývalom socialistickom bloku koncom 80. rokov vyvinuli na zmenu charakteru a poslania paktu tlak najmä Československo, Poľsko a Maďarsko. K agónii VS nesporne prispel hromadný odsun sovietskych vojsk z niekdajších moskovských satelitov a krvavé udalosti v Pobaltí v januári 1991. Už o mesiac neskôr podpísali ministri členských štátov Varšavskej zmluvy v Budapešti protokol o pozastavení dohody v rámci VS a o zrušení jej vojenskej organizácie a štruktúr k 31. marcu 1991.
Socialistický vojenskopolitický pakt zanikol v júli 1991 po 36 rokoch existencie podpisom pražského protokolu o ukončení platnosti zmluvy. Všetky bývalé členské krajiny okrem Ruska sú teraz členom Severoatlantickej aliancie (NATO), niekdajšieho úhlavného nepriateľa VS.