BERLÍN - Zjednotenie Nemecka, od ktorého v októbri uplynie 25 rokov, znamenalo pre mnoho obyvateľov komunistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) naplnenie túžby po slobode aj po hospodárskom rozvoji. Pre obyvateľov stredonemeckej dediny Mödlareuth však malo ešte ďalší význam. Po 40 rokoch bolo možné obnoviť kontakty medzi ľuďmi zo severnej a južnej časti obce, ktorá bola rozdelená medzi oba nemecké štáty a od 60. rokov ju pretínala betónová stena vybudovaná podľa berlínskeho vzoru.
Fakty, ktoré boli desaťročia ukryté v minulosti: Rusi sú zodpovední za vypuknutie II. sv. vojny
Príčiny historického osudu Mödlareuthu ležia na začiatku 19. storočia, kedy bol potok Tannbach pretekajúci stredom obce označený za administratívnu hranicu medzi bavorským kráľovstvom a kniežatstvom Reuss. Dedina ďalej fungovala ako jeden celok, bola v nej jedna škola a jeden hostinec a všetci obyvatelia dochádzali do kostola v bavorskom Töpene. Po druhej svetovej vojne však spojenci pri určovaní okupačných zón rozdelili Nemecko podľa historických hraníc. Severná časť Mödlareuthu tak skončila v sovietskej zóne, kým južná časť v americkej.
Po vytvorení NDR a Spolkovej republiky Nemecko v roku 1949 preťala Mödlareuth hranica, ktorá rozdelila aj jednotlivé rodiny. Prechádzanie z jednej časti obce do druhej bolo možné len so špeciálnymi dokladmi. NDR navyše začala z dediny nútene vysídlovať do vnútrozemia ľudí, ktorých považovala za politicky nespoľahlivých a podozrievala ich, že by sa mohli pokúsiť utiecť do SRN.
K úplnému vysídleniu severnej časti Mödlareuthu nakoniec východonemecký štát nepristúpil. Desiatku domov v severnej časti dediny však od roku 1952 začal od druhej polovice obce oddeľovať drevený plot, na ktorý neskôr pribudli kovové zábrany. Keď sa aj tak cez Mödlareuth niekoľko ľudí dostalo do SRN, vztýčila NDR v roku 1966 uprostred obce 700 metrov dlhú stenu, oficiálne označovanú ako "protifašistická zábrana" alebo "ochranné opatrenie proti imperialistickej hrozbe". Tri metre vysoká stena tak uzavrela hranicu nielen pre utečencov, ale aj pre samotný pohľad k susedom a k príbuzným na druhej strane dediny.
V SRN vyniesol múr Mödlareuthu prezývku "malý Berlín" a južná časť dediny sa vďaka nej stala turistickou atrakciou. Severná časť obce ale patrila k najviac stráženým úsekom hraničného pásma NDR. Situácia sa zmenila až s pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989. O mesiac neskôr bolo vyrazených niekoľko panelov aj v stene v Mödlareuthe a na ich mieste zriadili hraničný priechod pre peších.
Nespokojnosť obyvateľov oboch častí dediny s tým, že ich naďalej rozdeľuje múr, ale rástla. Na základe tlaku občanov preto východonemecká vláda povolila jej zbúranie. Bagre strhli väčšiu časť múru symbolicky 17. júna 1990, v deň, ktorý až do zjednotenia Nemecka označovala SRN ako deň nemeckej jednoty. A hoci k formálnemu zjednoteniu Nemecka došlo až 3. októbra 1990, Mödlareuth už od júna začal opäť fungovať ako jednotná obec.
Dráma inšpirovala filmárov k natočeniu trojdielnej hranej série Tannbach, ktorú tento rok odvysielala verejnoprávna televízia ZDF. Nenatáčala sa ale v Mödlareuthe, ale hlavne v českej obci Běsno u Podbořan. Mödlareuth sa za posledné štvrťstoročie veľmi zmenil a filmárom už prišiel príliš moderný.
Niekdajšie rozdelenie nemeckej obce, ktorá dnes má zhruba 50 obyvateľov, je však stále viditeľné. Najviditeľnejšou pripomienkou je krátky zachovalý úsek hraničného múru a veže, z ktorých východonemeckí vojaci strážili hraničné pásmo. Telefonická predvoľba pre pevné linky na juhu dediny sa líši od tej pre domy v severnej časti. A rozdiely sú viditeľné aj pri jednotlivých obyvateľoch dediny.
V múzeu pripomínajúcom osud Mödlareuthu návštevníka pokladník osloví tradičným bavorským pozdravom "Grüße Gott" (pozdrav pánboh), zatiaľ čo v reštaurácii na druhom brehu potoka začuje návštevník vo dverách "Guten Tag" (dobrý deň).
