BRATISLAVA - Ebola je stále bližšie a bližšie. Štyri podozrenia nákazy v Česku a jedna na Slovensku vyvolali poplach aj medzi samotnými zdravotníkmi. Napriek tomu, že sa na ebolu snažíme pripraviť, nachádzame nedostatky a dopúšťame sa chýb, ktoré môžu stáť niekoľko životov. Zaujímalo nás, ako by hospitalizácia pacienta vyzerala v praxi a ako by reagovali bežní všeobecní lekári, keby sa v ich ambulancii vyskytol nakazený pacient.
Slovensko patrí medzi tri európske krajiny, ktoré majú k dispozícii špecializovanú podtlakovú jednotku so 4. stupňom ochrany pred nebezpečnými vírusmi, podobne ako Česko a Nemecko. Celosvetovo má takéto zariadenie k dispozícii len zhruba 20 krajín na celom svete. Znamená to, že pri výskyte pacienta s ebolou by naše zdravotníctvo nemalo spanikáriť, keďže má špičkové vybavenie na zvládanie takejto situácie. V praxi však majú všeobecní lekári pochybnosti o izolácii pacienta s podozrením na ebolu v bežných ambulanciách či zdravotných strediskách, nakoľko najmä samotní pacienti nie sú dostatočne informovaní.
Prvý slovenský pacient s podozrením na ebolu
„Z VÚC dostali informačné smernice, ako by sme mali postupovať v prípade podozrenia na ebolu. Neviem si však predstaviť, ako by v praxi prebiehala izolácia pacienta, keby sa vyskytol v našej ambulancii medzi inými pacientmi,“ povedala nám anonymne všeobecná lekárka z Bratislavy. Keď totiž v uplynulých dňoch šokoval zdravotníkov v Petržalskej nemocnici 36-ročný pacient, ktorý vyhlásil, že sa možno nakazil ebolou, v jeho bezprostrednom okolí sa vyskytla žena bez ochranného odevu.
Podľa denníka Plus jeden deň si pacient s horúčkou a hnačkou myslel, že sa mohol nakaziť na letisku v Etiópii. Denník zverejnil fotografie, na ktorých popri zdravotníkoch v špecializovaných odevoch, ktorí odvážajú pacienta, prechádza žena bez akýchkoľvek bezpečnostných opatrení. Podľa vyjadrenia nemocnice sa ebola nešíri vzduchom, ale telesnými tekutinami. Žena navyše manipulovala s pacientom, preto jej podľa nemocnice nehrozilo nebezpečenstvo.
Ebola sa šíri aj vzduchom?!
Médiá aj lekári už viackrát uviedli informácie o tom, že ebola sa nešíri vzduchom, my sme však od lekárky z rakúskej kliniky dostali iné informácie: „Ebola je vírus a prenáša sa aj vzduchom. Táto nákaza predstavuje skutočne veľký problém a jej banalizovanie považujem za porušenie bezpečnostných predpisov, pretože spočiatku sa prejavuje podobne ako chrípka,“ komentovala pre Topky lekárka z Rakúska. Dodala však, že v provinčných rakúskych mestách sa ebole vo vzťahu k príprave lekárov dostatočne nevenovali. Tamojší lekári nedostali ani žiadny manuál.
Podľa lekárky z bratislavskej kliniky by mali byť informovaní najmä pacienti, nakoľko lekári informovaní sú. „Každý lekár dostal usmernenie s postupmi, ako sa pri ebole má správať. Problém však môže nastať na strane pacientov, ktorí riziko podcenia.“
Ako majú lekári a pacienti postupovať?
Úrad verejného zdravotníctva SR poslal všetkým všeobecným lekárom usmernenie a hneď v jeho prvom bode sa píše, že pri horúčkach, hnačkách a bolestiach hrdla by mal človek, ktorý sa vrátil z cudziny, kontaktovať svojho lekára najskôr telefonicky. Inkubačná doba ochorenie je 2 až 21 dní!
Všeobecný lekár by mal podľa slov Martiny Šoltésovej, hovorkyne Ministerstva zdravotníctva SR, v prvom rade kontaktovať Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (KOS ZZS), ktorá na miesto vyšle špecializovanú záchranku. „ÚVZ SR a RÚVZ SR majú zriadené pohotovostné linky, ktoré je možné kedykoľvek kontaktovať v prípade ďalšieho postupu,“ uzavrela hovorkyňa.
„Laboratórne vyšetrenie vzoriek na potvrdenie diagnózy eboly je zabezpečené v zahraničnom akreditovanom laboratóriu v Hamburgu. V prípade potvrdenia nákazy by sa vyhľadali osoby, ktoré boli v kontakte s nakazeným,“ doplnila hovorkyňa ÚVZ SR.
Podtlaková jednotka sa nachádza na Kramároch
Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava Petry Stano Maťašovskej má Slovensko k dispozícii „podtlakovú jednotku SARS určenú pre pacientov chorých na rýchlo sa šíriace vysokovirulentné nákazy. Jednotka bola zriadená v roku 2005. Nachádza sa v priestoroch Kliniky infektológie a geografickej medicíny LF UK, SZU a UNB v Nemocnici akad. L. Dérera na Kramároch.“
Podtlaková jednotka má dva vchody – vonkajší pre pacientov a vnútorný pre personál. „Ide o miestnosť s kapacitou štyroch lôžok a prístrojmi zodpovedajúcimi jednotke intenzívnej starostlivosti. Ak by bol počet pacientov vyšší, vyčleňuje sa pre nich ďalšia časť kliniky a ďalej postupujeme podľa krízového plánu,“ komentovala Maťašovská.
Ako ďalej uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice, v miestnosti je negatívny tlak, vďaka ktorému sa nákaza už ďalej do ovzdušia nešíri, pretože vzduch vychádza z miestnosti cez filtre. „Personál chránia pred nákazou skafandre. Medzi podtlakovou jednotkou a monitorovacou miestnosťou je dekontaminačná miestnosť pre personál.“ Ten by mal byť bezpečne chránený pred nákazou a pacient izolovaný od okolia.
„Momentálne je podtlaková jednotka SASR v špeciálnom útlmovom režime, pripravená kedykoľvek prijať pacienta,“ pričom každý mesiac prebieha skúška jej funkčnosti a dvakrát do roka v nej prebieha modelové cvičenie. „Zatiaľ bola v aktívnom režime len raz, keď do nej umiestnili pacientov s podozrením na vtáčiu chrípku. Ochorenie sa u nich napokon nepotvrdilo,“ dodala Maťašovská.
Okrem podtlakovej komory SARS má Slovensko v pohotovosti aj „dva špeciálne biohazard tímy záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a Košiciach s výbavou na transporty s biovakmi, pretlakovou kombinézou a špeciálnou maskou,“ doplnil hlavný hygienik SR Ivan Rovný.
Ebola sa nebezpečne šíri ďalej, v pohotovosti sú aj Česi!
Aktuálne Českom zalomcoval škandál s biovakmi. Našich západných susedov vyľakali už štyri prípady podozrenia na ebolu, pri ktorom zasahoval špecializovaný tím biohazard zdravotníkov. Keď však zdravotníci pred mesiacom nacvičovali modelovú záchrannú akciu s izolovaným pacientom v biovaku, prekvapilo ich, že nefungoval! Pri pokuse o dekontamináciu povrchu vaku sa doňho dostala voda, informoval český denník Blesk. Išlo však o biovaky českej výroby a slovenské zdravotníctvo, ako Topky ubezpečila hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Martina Šoltésová, má k dispozícii biovaky inej výroby.
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na následky eboly zomrelo už takmer 4500 ľudí a situácia sa stále zhoršuje. Najviac sú hemoragickou horúčkou ohrození obyvatelia afrických krajín ako Libéria, Guinea a Sierra Leone. Ochorením sa však nakazili aj ľudia zo Španielska či Spojených štátov.
