EDINBURGH – Adrian Shine, škótsky prírodovedec, ktorý už viac ako päťdesiat rokov skúma záhadu lochnesskej príšery, tvrdí, že mnohé z údajných pozorovaní môžu byť výsledkom prírodných javov a optických klamov. Podľa neho sa vlny a vodné vtáky s dlhými krkmi môžu stať falošnými stopami, ktoré vedú k mylnému presvedčeniu o existencii Nessie.
Adrian Shine, skúsený škótsky prírodovedec a zakladateľ projektu Loch Ness, sa už viac ako päť desaťročí venuje výskumu záhady lochnesskej príšery. Napriek tomu, že sám považuje tieto tajomné pozorovania za fascinujúce, naznačuje, že mnohé z nich môžu mať vysvetlenie v prírodných javoch, ako sú vlny po lodiach či vodné vtáky s dlhými krkmi, píše denník New York Post. Shine, ktorý je členom Kráľovskej geografickej spoločnosti, tvrdí, že medzi najčastejšie „falošné stopy“ patria labute, ktoré majú dlhé krky, čo môže na hladine vytvoriť ilúziu mýtického tvora.
Aj napriek viac než 1 150 oficiálnym pozorovaniam Nessie Shine pristupuje k týmto výpovediam s veľkou dávkou skeptizmu. Podľa neho je na jazere Loch Ness bežné vidieť vodné vtáky a vlny po lodiach, ktoré môžu spôsobiť nesprávne vnímanie veľkosti a tvaru objektu. Spomína príklad fínskeho fotografa Tommi Vainionpää z roku 2018, ktorý vytvoril presvedčivý obraz lochnesskej príšery tým, že spojil časti fotografie labute zachytenej v siluete. Shine tiež upozorňuje na iné možné druhy, ako sú kormorány alebo potáplice, ktoré môžu byť zodpovedné za niektoré pozorovania.
V súvislosti s existenciou Nessie tvrdí, že jazero Loch Ness nemá dostatok potravy na to, aby uživilo tvora takej obrovskej veľkosti. Rybárske prieskumy ukazujú, že celková hmotnosť rýb v jazere nepresahuje 20 ton, čo by znamenalo, že maximálna hmotnosť Nessie by mohla byť len dve tony, čo je oveľa menej než v prípade často opisovaného 20-metrového tvora. Shine však zdôrazňuje, že aj keď existencia lochnesskej príšery nie je pravdepodobná, legenda o Nessie zostáva fascinujúcou záhadou.
