BRATISLAVA - Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií spáchalo v minulom roku na Slovensku samovraždu 628 ľudí a ďalších 972 sa o samovraždu pokúsilo. Spáchať samovraždu nie je ľahké, pretože nám v tom bráni pud sebazáchovy. Aké motívy vedú Slovákov až na hranicu života a smrti a majú samovraždy stúpajúcu tendenciu? Spýtali sme sa banskobystrického psychiatra Michala Pataráka.
Málokto vie, že aj samovrahovia majú svoj „deň“. Svetový deň prevencie samovrážd si každoročne pripomíname 10. septembra. V porovnaní s rokmi minulými i dávno minulými v samovražednosti na Slovensku výrazne dominujú muži. Len pre porovnanie, v roku 1975 na Slovensku zomrelo následkom samovraždy 644 ľudí, z toho 516 mužov a 128 žien. O desať rokov neskôr, v roku 1985, to už bolo 748 ľudí – 618 mužov a 130 žien. V porevolučných rokoch, od roku 1990, sa počet samovrážd výrazne znížil. Pred desiatimi rokmi zomrelo po vykonanej samovražde 316 osôb. V roku 2008 sa však číslo samovrahov opäť zvýšilo a dnes sa počet samovrážd pohybuje okolo čísla 600.
Michal Patarák: Samovražde je vždy potrebné zabrániť
Psychiater Michal Patarák pracuje vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Je autorom a spoluautorom viacerých medicínskych publikácií. Samovražda je podľa neho skutkom, ktorý nikdy nie je zrealizovaný z čisto objektívnych príčin.
Má počet samovrážd na Slovensku a vo svete za posledné roky stúpajúcu tendenciu? Dal by sa tento počet u nás nejako porovnať s poslednými 20 rokmi socializmu?
Trend vo výskyte samovražedného správania je, pokiaľ viem, relatívne stabilný, teda bez väčších výkyvov. Samovražedné správanie je pritom akýmkoľvek druhom konania, ktorému predchádza úmysel zabiť sa alebo zomrieť. Výsledkom zmieneného konania môže byť dokonaná samovražda, čiže smrť, ale aj vážne následky na zdraví, hoci existujú aj samovražedné pokusy, z ktorých jedinec vyviazne bez väčšej telesnej ujmy. Pre modernú psychiatriu je súčasný stav veľmi znepokojivým faktom, pretože výskyt samovrážd napriek rozličným snahám rozhodne neklesá. Zaujímavé však je, že aktuálne je na našom území počet samovrážd významne nižší, ako to bolo v predrevolučnom období.
Akými spôsobmi dnes ľudia najčastejšie páchajú samovraždu?
Spôsoby sú rôzne, konkrétna voľba závisí od osobnosti jedinca a od okolností, napríklad dostupnosti eventuálnych usmrcujúcich prostriedkov. Muži často volia agresívnejšie spôsoby samovraždy ako ženy. Známe sú však aj akési módne trendy v realizácii samovražedných pokusov. V nemalej miere sa tu môže uplatniť aj vplyv médií, napríklad medializovaných samovrážd známych osobností.
Volia samovraždu skôr ženy alebo muži? Alebo aj deti?
Nedá sa hovoriť o voľbe v pravom zmysle. Samovraždy sa páchajú často impulzívne, pod vplyvom psychoaktívnych látok alebo v stave, keď je rozhodovacie pole človeka výrazné zúžené. Samovražedné správanie detí alebo mladistvých je vyslovene tragickou záležitosťou. Štatisticky sú čo do samovražedného správania medzi pohlaviami isté rozdiely. Ženy napríklad omnoho častejšie páchajú pokusy o samovraždu, u mužov sú častejšie dokonané samovraždy. Tento rozdiel je podmienený aj odlišnými metódami pokusu. Kým ženy sa majú skôr tendenciu otráviť, prípadne sa porezať ostrým predmetom, muži častejšie skáču z okna, pod dopravné prostriedky, pokúšajú sa obesiť alebo používajú strelné zbrane.
Aké dôvody najčastejšie uvádzajú tí, ktorí sa o ňu pokúsili?
Dôvodov môže byť mnoho. Známe sú napríklad bilančné samovraždy, v rámci ktorých jedinec prichádza úvahou na to, že už nemá prečo žiť. Motívom môže byť krach rodinnej firmy, finančné zruinovanie, rozpad vzťahov, nevyliečiteľná choroba. Ja osobne však samovraždu vnímam ako skutok, ktorý nikdy nie je zrealizovaný z čisto objektívnych príčin, a ktorému je vždy potrebné zabrániť. Aj v zdanlivo katastrofálnej situácii je predsa len napokon možné nájsť istý zmysel. Frekventovanými príčinami samovražedných pokusov sú aj rodinné a vzťahové problémy, najčastejším podhubím sú však jednoznačne poruchy duševného zdravia.
