PRAHA - Často hral bodrých a prostoduchých mužov, niekedy využívaných ostatnými. A hoci málokedy dostal pred kamerou hlavnú úlohu, vytvoril Václav Sloup, ktorý podľa serveru Novinky.cz v 78 rokoch zomrel, množstvo nezabudnuteľných postáv v televízii, filme aj v divadle. Do širšieho povedomia divákov sa zapísal napríklad postavou Jonesa v televíznom seriáli Záhada hlavolamu (1969) či ako vodič Dlháň vo filmoch Na pytlácké stezce (1978) a Za trnkovým kríkom (1980).
Václav Sloup sa narodil 1. marca 1936 v Tlusticiach pri Beroune. Vyštudoval gymnázium a ísť k divadlu ho napadlo na vojne, kde sa zúčastnil recitačnej súťaže. Po absolvovaní vojenskej základnej služby sa prihlásil na DAMU a bol úspešný. Už ako jej študent debutoval v roku 1959 pred kamerou - menšími rolami vo filmoch Kráľ Šumavy a Rómeo, Júlia a tma.
Po absolvovaní DAMU v roku 1962 získal hneď angažmán v pražskom Divadle Na zábradlí, kde hral v legendárnych predstaveniach Záhradná slávnosť, Kráľ Ubu alebo Čakanie na Godota. V roku 1977 prešiel do Divadla SK Neumanna (dnes Divadlo pod Palmovkou), kde sa vrátil ku klasickému repertoáru, a od roku 1983 do roku 1998 pôsobil v Divadle na Vinohradoch. Aj potom hosťoval na rôznych pražských scénach, v Hudobnom divadle Karlín či v Divadle Radka Brzobohatého.
V televízii a filme vytvoril desiatky skôr menších, často záporných, rolí, napríklad v komédiách Búrlivé víno, Zrelé víno, Mladé víno, Svatby pana Voka, Pan Vok odchádza, Fešák Hubert či Šéfe, vráť sa! Jednou z mála hlavných rolí bol mentálne zaostalý, ale geniálny šestnásťročný chlapec Bruno v satirickej tragikomédii Blbec z Xeenemünde (1962).
Sloup sa objavil aj v rade seriálov, napríklad Chalupáři, Synovia a dcéry Jakuba Skláře, Škrečok v nočnej košeli, Ulica či Grófky. Hral aj v rozprávkach okrem iného Láďo, ty si princezná, loupežnická rozprávka či Kolobežka prvý. Naposledy pred kamerou stál v roku 2011, kedy účinkoval v poviedkovom televíznom seriáli Čapkove vrecká.
Václav Sloup bol rozvedený a mal dcéru a dve už dospelé vnučky.
