LONDÝN - Ľadové príkrovy obklopujúce Severný a Južný pól tvoria 10 percent povrchu našej planéty, pričom na Zemi existuje až päť miliónov kubických míľ zmrznutej vody. Skúste si teda predstaviť, čo by stalo, keby sa všetka roztopila.
National Geographic podľa portálu dailymail.co.uk vytvoril sériu interaktívnych máp, ktoré dokazujú katastrofický dopad roztopenia ľadu a vytečenia vody do oceánov a morí. Ich hladina by sa mohla zdvihnúť až o 66 metrov, zatopiť pobrežia, zničiť mestá či pohltiť celé krajiny. Drastické zmena by sa odzrkadlila aj na vyhubení populácie.
Vedci tvrdia, že by to mohlo trvať asi 5000 rokov, kým teplota stúpne natoľko, že dokáže roztopiť všetok ľad na našej planéte, ale podľa nich sa tento proces už pomaly začal. Správy americkej agentúry EPA (Environmental Protection Agency) hovoria, že za minulé storočie už teplota stúpla o pol stupňa, čo spôsobilo vzostup hladín morí zhruba o 18 centimetrov.
Najväčšia koncentrácia ľadu na Zemi sa nachádza v Grónsku a Antarktíde, ale tiež na exponovaných miestach, ako sú vrcholy hôr. Príkrov vo východnej Antarktíde je napríklad taký veľký, že obsahuje okolo 80 percent všetkého ľadu na Zemi a jeho veľkosť ho ochránila počas teplejších období v našej histórii. Zahŕňa to aj epochu zvýšených globálnych teplôt, ktorá bola pred 56 až 34 miliónmi rokov.
Ľadovce v Grónsku a Antarktíde však už aj tak prišli o veľkú časť svojej plochy a ak budú teploty stúpať podobným spôsobom, mohol by ľadový príkrov zmiznúť úplne. Pre zvyšok sveta by to malo katastrofálny efekt.
V Európe by sa mestá ako Londýn a Benátky úplne stratili pod vodou, rovnako ako Holandsko a väčšina Dánska. V USA by zmizlo celé pobrežie Atlantiku, čo by schytala Florida aj Mexický záliv. Z kopcov v San Franciscu by sa stali ostrovy a San Diego by bolo navždy stratené.
Na východe by boli úplne zaplavené Čína a Bangladéš, čím by svoje domovy stratilo 760 miliónov ľudí. Zredukované by bolo aj pobrežie Indie. V Južnej Amerike by vystúpila Amazonka z brehov, voda by pohltila Buenos Aires, ale aj pobrežie Uruguaja a niektoré časti Paraguaja. Jediné oblasti, ktoré by odolali, sú hory, ktoré sa tiahnu pozdĺž pobrežia Karibiku a cez strednú Ameriku.
V Afrike bude zaplavený Egypt, Alexandria či Káhira, ale tento kontinent nepostihnú záplavy tak výrazne ako tie ostatné. Austrália by zase pre zmenu získala nové vnútrozemské more, ale stratí svoje pobrežie, kde dnes žijú štyri pätiny jej obyvateľov.
