BRATISLAVA/PRAHA - Zatiaľ čo dnes môže o zdolanie najvyššej hory sveta Mount Everestu reálne uvažovať v podstate akýkoľvek fyzicky a finančne dostatočne vybavený horolezec, ešte pred 60 rokmi bol vrchol Himalájí na rozhraní Nepálu, Číny a Tibetu považovaný za nedosiahnuteľný. Po sérii pokusov uspeli až Novozélanďan Edmund Hillary a nepálsky šerpa Tenzing Norkej, ktorí na vrchole 8848 metrov vysokej hory stáli 29. mája 1953.
Odvtedy už vrchol dosiahlo vyše 3000 horolezcov a ďalších viac ako 200 počas cesty zahynulo. K väčšine smrteľných úrazov došlo v "zóne smrti" nad 8000 metrov, kde je v prípade zranenia akákoľvek pomoc takmer vylúčená. Zo 17 možných ciest a ich variantov k vrcholu Everestu sú bežne používané len dve. Sezóna, kedy sú podmienky zvyčajne najvhodnejšie pre výstup, trvá od apríla do mája.
V posledných rokoch prudko stúplo komerčné využitie výstupov, ktorého negatívnym dôsledkom sú prázdne kyslíkové fľaše, povrazy, stany a ďalšie tony odpadu, ktoré tu po sebe zanechávajú jednotlivé expedície. Najvyšší himalájsky vrchol tak už dávno nepredstavuje ideál panenskej prírody, ako ho v roku 1953 uvideli Hillary s Norkejom.
Takto vyzeralo čistenie Mount Everestu v júni 2012.
