Vianoce v detstve našich poslancov: Takýchto ste ich ešte nevideli!

Časť detstva som strávila s rodičmi v Alžírsku. Keďže prvé mesiace po našom príchode otcovi meškala od zamestnávateľa mzda, naše prvé Vianoce v Alžíri boli nielen mierne exotické, ale aj jednoduché. Ozdoby aj salónky na stromček – lepšie povedané väčší konár – sme si vyrobili sami. Suseda z Francúzska nám venovala jednu vianočnú reťaz a tri gule, druhá z Poľska dva kúsky oblátky. No a keďže v predvečer Vianoc bola búrka, rybári nevyplávali na more a my sme mali na štedrovečerný stôl kura :).
Tá taška, ktorú mám na fotke, je top darček tých Vianoc a ešte si pamätám, že som dostala hlinenú pokladničku v tvare korytnačky. V zásade každé jedny Vianoce boli niečím výnimočné, a to nielen, keď som bola dieťa ale aj teraz, keď máme doma tri deti :).



Ako dieťa som neznášal štedrú večeru, lebo trvala hrozne dlho. Musel som sedieť pri stole a ja som už chcel rozbaľovať darčeky, ktoré doniesol Ježiško :)



Vzhľadom na to, že som sa narodil v Starom meste oproti Dómu sv. Martina, v ktorom som aj krstený, bolo pre mňa a mojich kamarátov útočiskom práve prostredie úzkych uličiek, kde sa stretával katolícky, evanjelický a pravoslávny kostol. Malo to zvláštnu atmosféru, pretože sme sa pohybovali medzi rôznymi kostolmi a rôznymi vierami.
Všetci chalani sme na Štedrý večer vybehli von a kým sme boli takto mimo domu, naši rodičia nastrkali darčeky pod stromček. Potom nasledovalo tradičné slávenie Vianoc s oplátkami, kapustnicou, opekancami a klasika kapor so šalátom. To pretrváva dodnes. Pred večerou si pustíme nahrávku staroslovienskeho Otčenáša a celý obrad končíme polnočnou omšou, na ktorú chodíme do Mariánky.



V čase, kedy vznikla táto fotografia, ma skoro všetci volali Malý gazda. V detstve som totiž trávil veľa času na dvore u môjho deda (na fotke), ktorý bol gazda. Ďakujem mu za to, lebo prežiť časť detstva na dvore je pre mladého chlapca veľmi dobrá skúsenosť. Ďaleko lepšia, ako prežiť detstvo na ulici. Prajem čo najväčšiemu počtu detí, aby mali aspoň malý dvor, na ktorom môžu stráviť časť svojho detstva.



Ako pre každé dieťa, Vianoce boli aj pre mňa najväčší sviatok roka. Tešil som sa na darčeky, aj keď väčšinou som ich našiel v skrini aj niekoľko týždňov pred Vianocami. Ale potajomky, pričom nikto o tom ani nevedel, som si ich vyskúšal. Na Ježiška som veril do 7-8 rokov.



Vianoce sú pre mňa od detstva najmä o rodine a o tom byť s blízkymi ľuďmi.



Vianoce som mal veľmi rád už ako dieťa. Vyrastal som v ateistickej rodine, čiže sa mi s týmto sviatkom nespájajú žiadne náboženské tradície, ale najmä rodinná pohoda a oddych. Chápem Vianoce ako sviatky lásky a porozumenia.
Ako dieťa som sa tešil najmä na darčeky, dnes skôr na dobrého kapra a šalát, šošovicovú polievku či makové pupáky. Vianočnú atmosféru u nás vždy dotvárali rozprávky, najmä Perinbaba a Tři oříšky pro Popelku. Ale v detských časoch boli základom určite darčeky.
Dodnes si napríklad pamätám, ako som dostal LP platne AC/DC či Zóny A. Už ako malý som totiž počúval metal a punk. Darčeky nám ako deťom nenosil Ježiško, ale Dedo Mráz – spomínam si, že staršia sestra mi o ňom vymýšľala rôzne bláznivé príbehy. Skrátka, Vianoce boli vždy o príjemnej atmosfére a rodine. Sú to jedny z najkrajších spomienok z detstva.