RIO DE JANEIRO - Lídri skupiny G20 na summite v Riu de Janeiro v pondelok prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili utrpenie spôsobené konfliktami v Pásme Gazy a na Ukrajine a zároveň vyzvali na spoluprácu v oblasti zmeny klímy, znižovania chudoby a daňovej politiky. TASR informuje podľa agentúr Reuters, AFP a DPA.
Lídri upozornili na eskalujúcu situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou a pozornosť upriamili na ľudské utrpenie a hospodárske dôsledky viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny. Vo vyhlásení uviedli, že "vítajú všetky relevantné a konštruktívne iniciatívy, ktoré podporujú komplexný, spravodlivý a trvalý mier" na Ukrajine. Podobne ako na minuloročnom summite v Indii však podľa DPA nedošlo k jasnému odsúdeniu ruskej agresie, na rozdiel od ostrého postoja, ktorý bol prijatý na Bali v roku 2022.
archívne video
Predstavitelia 20 najväčších ekonomík sveta tiež vyjadrili hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Pásme Gazy a naliehavo vyzvali na poskytnutie väčšej pomoci a ochrany civilistom spolu s komplexným prímerím v Pásme Gazy a Libanone.
Lídri G20 nedosiahli prelom v rokovaniach o klimatickej politike. Vo svojom vyhlásení sa zhodli na tom, že svet musí do konca konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Azerbajdžane dosiahnuť dohodu o novom finančnom cieli, podľa ktorého musia bohaté krajiny poskytnúť chudobnejším rozvojovým krajinám množstvo peňazí.
Predstavitelia COP29 predtým vyzvali vedúcich predstaviteľov skupiny G20, aby dali silný signál, ktorý by pomohol prekonať patovú situáciu v oblasti financovania opatrení na ochranu klímy. V spoločnom vyhlásení sa síce uvádza, že štáty musia túto otázku vyriešiť, ale nenaznačili, aké by malo byť riešenie na summite OSN, ktorý sa má skončiť v piatok.
Kľúčovým bodom dohody bola požiadavka na reformu Bezpečnostnej rady OSN, pričom v záverečnom vyhlásení sa vyzvalo na vytvorenie "reprezentatívnejšej, inkluzívnejšej, účinnejšej, efektívnejšej, demokratickejšej a zodpovednejšej" rady.
Brazília ako predsedajúca krajina summitu G20 zvýšila pozornosť skupiny na extrémnu chudobu a hlad a zároveň otvorila diskusiu o spolupráci na spravodlivom zdaňovaní najbohatších ľudí na svete. Ide o témy, ktoré boli zdôraznené aj v spoločnom vyhlásení lídrov.
Krajiny G20 vyzvali na uzavretie globálneho paktu na boj s hladom
Krajiny skupiny veľkých svetových ekonomík G20 na svojom summite v Brazílii vyzvali na uzavretie globálneho paktu pre boj s hladom, na väčšiu pomoc vojnou sužovanému Pásmu Gazy a na ukončenie bojov na Blízkom východe a na Ukrajine. O spoločnom vyhlásení informuje dnes agentúra AP, podľa ktorej ho ale nepodporili všetci členovia zoskupenia. Vyhlásenie, ktoré podľa agentúry neobsahuje príliš podrobností, ako vytýčené ciele dosiahnuť, tiež volá po budúcej globálnej dani pre miliardárov a po reformách, ktoré postupne povedú k rozšíreniu počtu stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Pri pondelkovom úvode summitu, ktorý formálne skončí v stredu, pozorovatelia podľa AP pochybovali, že brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva dokáže presvedčiť lídrov štátov, aby súhlasili so spoločným vyhlásením v čase plnej neistoty aj kvôli zvoleniu Donalda Trumpa za budúceho amerického prezidenta. Nakoniec sa to z väčšej časti podarilo.
"Aj keď je to všeobecné, je to pre Brazíliu pozitívne prekvapenie," myslí si Thomas Traumann, nezávislý politický konzultant a bývalý brazílsky minister. "V jednom okamihu hrozilo, že žiadne vyhlásenie nebude. Aj napriek výhradám je to pre Lulu dobrý výsledok."
Konkrétne štáty G20 v texte spomínajú "katastrofickú humanitárnu situáciu v Gaze a eskaláciu v Libanone" a zdôrazňujú okamžitú nutnosť rozšírenia humanitárnej pomoci a lepšej ochrany civilistov. "Potvrdzujeme právo Palestínčanov na sebaurčenie a opakujeme, že sme neochvejne oddaní vízii dvojštátneho riešenia, v ktorom Izrael a palestínsky štát žijú vedľa seba v mieri," uvádza sa tiež vo vyhlásení.
Pokiaľ ide o reformu Bezpečnostnej rady, štáty chcú, aby zodpovedala "realitám a požiadavkám 21. storočia" a bola reprezentatívnejšia, efektívnejšia či demokratickejšia. Možná daň pre miliardárov by sa podľa odhadov týkala asi 3000 ľudí na svete, zhruba 100 z nich v Latinskej Amerike.
