OSLO - Fanatici ako Nór Anders Behring Breivik sa často snažia vstúpiť do histórie ako hrdinovia. Podľa nemeckého psychoanalytika Wolfganga Schmidbauera mýty o hrdinoch mali vždy pre mladých mužov veľkú príťažlivosť. Oporu pre svoj názor nachádza aj v tom, že Breivik svoj čin vysvetlil v obsiahlom manifeste a po atentátoch sa sám nezastrelil, skonštatoval pre agentúru DPA
Podľa Schmidbauera títo páchatelia často nemajú žiadny súcit, lebo vnútorne zmení svoj postoj a dostanú sa do stavu podobného tranzu. "V tomto stave hrajú úlohu hrdinského zabijaka," uviedol Schmidbauer, ktorý je okrem iného autorom knihy Psychológia teroru: Prečo sa mladí muži stávajú atentátnikmi.
Útočníci pri plánovaní svojich činov strácajú s ostatnými empatiu, ktorú sa človek učí v detstve. Podľa psychoanalytika väčšinou pochádzajú z rozbitých rodín, kde sú rodičia zamestnaní svojimi spormi a preto nemajú čas sa vcítiť do dieťaťa.
Často nemajú takí páchatelia empatického otca a žiadny pozitívny vzor pre mužnosť. Neskôr majú problém sami so svojou mužnosťou, ktorú sa snažia budovať pomocou veľkej fantázie. "Sú nespokojní a nešťastní. Pozerajú sa na iných ľudí, ktorým robí život radosť a vytvárajú si voči nim hlboko zakorenenú nenávisť a závisť," vysvetľuje Schmidbauer.
Úlohu hrdinu napĺňajú títo muži dlho len vo svojich predstavách, keď hrajú zodpovedajúce počítačové hry či sledujú akčné filmy. Keď potom vezmú do ruky zbraň v realite, nevnímajú sa ako kriminálnici. "Chcú byť hrdinovia a záchrancovia. To ich robí tak nebezpečnými a súčasne nenápadnými," dodáva psychoanalytik.
