COLLEGE PARK – "Pohlavný styk" medzi vírusom H1N1, zodpovedným za pandémiu prasacej chrípky v roku 2009, a bežným typom vírusu vtáčej chrípky H9N2 by mohol vyprodukovať nové potenciálne nebezpečné kombinované chrípkové vírusy.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne on-line oznámil päťčlenný tím Daniela Pereza z University of Maryland v College Park (USA). Prvým autorom článku bol jeho kolega J. Brian Kimble.
V prípade vírusov nemožno hovoriť doslova o sexe. Podľa Daniela Pereza však nové pandemické vírusy vznikajú najmä procesom tzv. znovuroztriedenia (reassortment), čo je prakticky vírusová pohlavná reprodukcia.
"Pri znovuroztriedení vstúpia dva vírusy do tej istej bunky, ich genetický materiál sa zmieša a z bunky vystúpia nové, geneticky odlišné vírusy," vysvetlil.
Na ich životaschopnosť vplýva mnoho faktorov. Najdôležitejší z nich je zlučiteľnosť príslušných dvoch zdrojových súborov génov – či dokážu spolupracovať, aby vytvorili funkčné potomstvo.
Ako príklad dôležitosti znovuroztriedenia pri tvorbe vírusov s pandemickým potenciálom možno uviesť nový vírus chrípky H1N1, ktorý v roku 2009 vyvolal prvú chrípkovú pandémiu za posledné štyri desaťročia, označený pH1N1.
Ukázalo sa totiž, že vznikol trojcestným znovuroztriedením genetického materiálu vírusov vtáčej, prasacej a ľudskej chrípky.
Daniel Perez s kolegami teraz venoval pozornosť práve pandemickému chrípkovému vírusu pH1N1 2009. Niektoré jeho genetické vlastnosti očividne spôsobujú, že do procesu znovuroztriedenia vstupuje ľahšie než iné chrípkové vírusy.
Konkrétne skúmali zlučiteľnosť tohto vírusu "so zvýšenou komunikačnou schopnosťou" s kmeňom chrípkového vírusu H9N2, ktorý sa zasa ľahko šíri vzduchom.
Získané výsledky zlepšujú možnosti medicíny predpovedať vznik pandemického chrípkového vírusu. V nedávnej minulosti sa toto úsilie sústredilo na chrípkové vírusy podtypov H5, H7 a H9, ktoré občas infikujú ľudí. H5 neraz s ťažkými až smrteľnými dôsledkami.
Tím Daniela Pereza vytvoril štyri znovuroztriedené chrípkové vírusy. Každý obsahoval jeden alebo dva gény z H9N2 a zvyšné gény z pH1N1. Zdrojmi boli dva vírusy H9N2 – jeden typický izolovaný z vtáka v Ázii, druhý bol takisto izolovaný z vtáka, no upravený tak, aby infikoval cicavce a prenášal sa v ich populáciách.
Vedci tieto vírusy skúmali v bunkových kultúrach a na laboratórnych zvieratách - fretkách, ktoré sú citlivé na rovnaké vírusy ako ľudia a prejavujú podobné príznaky infekcie.
V bunkových kultúrach rástli všetky štyri vírusy. Všetky tiež infikovali fretky, s podobnými príznakmi choroby a rozsahom množenia. Prenášali sa medzi fretkami v rovnakej klietke, ktoré mali fyzický kontakt. Tri zo štyroch aj vzduchom na fretky v iných klietkach.
"Náš výskum ako prvý preukázal prenos znovuroztriedeného vírusu H9 medzi cicavcami vdychovaním bez predchádzajúcej adaptácie. To je dôležité, lebo nový vírus musí zvládnuť prenos dýchacími cestami, ak má významne ovplyvniť ľudskú populáciu. Po druhé, adaptácia niektorých génov na cicavčieho hostiteľa umožňuje efektívnejšiu infekciu a prenos. Napokon, tieto výskumy ukazujú, že podtypy vírusu chrípky pH1N1 a H9N2 sú vysoko zlučiteľné pre vzájomné znovuroztriedenie. A táto zlučiteľnosť znamená, že existuje potenciál vzniku pandémie chrípky H9," uzavrel Daniel Perez.
