Minister financií Ivan Mikloš
BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady SR sa podľa ministra financií Ivana Mikloša správali v tomto roku pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov k budúcoročnému štátnemu rozpočtu zodpovedne. "Objem finančných požiadaviek v rámci pozmeňujúcich návrhov bol najnižší v histórií,“ skonštatoval šéf rezortu financií v piatok po skončení rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Poslanci pritom počas troch dní podali približne 80 pozmeňujúcich návrhov. O návrhu štátneho rozpočtu sa bude hlasovať budúci týždeň v utorok o 11:00.
Navrhovaný rozpočet podľa ministra financií Ivana Mikloša nie je populistický, ani predvolebný. Šéf rezortu pritom poukázal na to, že v budúcom roku by sa mal znížiť deficit verejných financií voči hrubému domácemu produktu o pol percentuálneho bodu. "Po budúcoročných voľbách nebude potrebné prijímať reštriktívne opatrenia, ako to bolo po voľbách v roku 2002,“ zdôraznil Mikloš. Po zohľadnení zvyšovania cien elektriny, plynu, tepla a vodného a stočného od januára budúceho roka by podľa neho mala budúcoročná inflácia predstavovať 3,3 %. Reálne mzdy by tak mali v roku 2006 medziročne vzrásť o 3,6 % až 4 %.
Priame platby pre poľnohospodárov, ktoré by mali podľa návrhu rozpočtu dosiahnuť v budúcom roku 54 % z priemernej úrovne podpory v pôvodných členských krajinách Európskej únie, sa podľa Mikloša v budúcom roku medziročne zvýšia o 7,6 %. Odmietol pritom kritiku opozície, že sa tým zhorší konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov voči poľnohospodárom zo susedných krajín, ktorí majú dostať vyššie priame platby. „Vytvárame tým náročné ekonomické prostredie, ktoré, naopak, zvýši konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov,“ povedal Mikloš. Argumentoval tým, že podpora pre agrosektor by sa mala v budúcnosti v Európskej únii znižovať, na čo nebudú poľnohospodári z iných krajín zvyknutí. "Dotácie nikdy nezvyšujú konkurencieschopnosť,“ zdôraznil.
V budúcom roku by sa mali podľa Mikloša oproti roku 2002 zvýšiť prostriedky na výstavbu diaľnic o 82 %, zdroje pre vysoké školstvo o 55 %, finančná podpora vedy a výskumu o 100,9 % a financie pre súdnictvo o 78 %. Miera inflácie by pritom podľa neho mala v rokoch 2002 až 2006 dosiahnuť 21,3 %. Ako dodal, na oblasť životného prostredia v roku 2002 smerovalo z verejných zdrojov 3,9 mld. Sk a v budúcom roku by to malo byť už 12,1 mld. Sk. "Väčšina týchto zdrojov síce pochádza z Európskej únie, ale sú to tiež verejné zdroje,“ dodal.
Navrhovaný rozpočet podľa ministra financií Ivana Mikloša nie je populistický, ani predvolebný. Šéf rezortu pritom poukázal na to, že v budúcom roku by sa mal znížiť deficit verejných financií voči hrubému domácemu produktu o pol percentuálneho bodu. "Po budúcoročných voľbách nebude potrebné prijímať reštriktívne opatrenia, ako to bolo po voľbách v roku 2002,“ zdôraznil Mikloš. Po zohľadnení zvyšovania cien elektriny, plynu, tepla a vodného a stočného od januára budúceho roka by podľa neho mala budúcoročná inflácia predstavovať 3,3 %. Reálne mzdy by tak mali v roku 2006 medziročne vzrásť o 3,6 % až 4 %.
Priame platby pre poľnohospodárov, ktoré by mali podľa návrhu rozpočtu dosiahnuť v budúcom roku 54 % z priemernej úrovne podpory v pôvodných členských krajinách Európskej únie, sa podľa Mikloša v budúcom roku medziročne zvýšia o 7,6 %. Odmietol pritom kritiku opozície, že sa tým zhorší konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov voči poľnohospodárom zo susedných krajín, ktorí majú dostať vyššie priame platby. „Vytvárame tým náročné ekonomické prostredie, ktoré, naopak, zvýši konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov,“ povedal Mikloš. Argumentoval tým, že podpora pre agrosektor by sa mala v budúcnosti v Európskej únii znižovať, na čo nebudú poľnohospodári z iných krajín zvyknutí. "Dotácie nikdy nezvyšujú konkurencieschopnosť,“ zdôraznil.
V budúcom roku by sa mali podľa Mikloša oproti roku 2002 zvýšiť prostriedky na výstavbu diaľnic o 82 %, zdroje pre vysoké školstvo o 55 %, finančná podpora vedy a výskumu o 100,9 % a financie pre súdnictvo o 78 %. Miera inflácie by pritom podľa neho mala v rokoch 2002 až 2006 dosiahnuť 21,3 %. Ako dodal, na oblasť životného prostredia v roku 2002 smerovalo z verejných zdrojov 3,9 mld. Sk a v budúcom roku by to malo byť už 12,1 mld. Sk. "Väčšina týchto zdrojov síce pochádza z Európskej únie, ale sú to tiež verejné zdroje,“ dodal.
