BRATISLAVA - Medzinárodný menový fond (MMF) vníma veľmi pozitívne, že Národná banka Slovenska (NBS) prijala rámec na dosiahnutie inflačného cieľa, pretože je veľmi dôležitý pre prijatie maastrichtského kritéria. Ciele, ktoré si NBS stanovila pre infláciu na roky 2006 a 2007 sú podľa fondu ambiciózne.
Plán inflácie v roku 2006 na úrovni 2,5 % je však podľa vedúceho delegácie Medzinárodného menového fondu (MMF) Juana Fernandeza Ansolu splniteľný. MMF predpokladá, že koncoročná inflácia dosiahne v tomto roku na Slovensku 2,7 %, čo je pod spodnou hranicou inflačného cieľa NBS. Ansola spolu s ministrom financií Ivanom Miklošom a guvernérom centrálnej banky Ivanom Šramkom diskutovali vo štvrtok aj o možných rizikách nesplnenia inflačného cieľu na rok 2006. "Ako možné riziká sme identifikovali ďalší nárast cien ropy a rýchlejší rast reálnych miezd ako rast produktivity," skonštatoval Ansola.
Menová politika by mala podľa neho podporovať fiškálnu politiku. Doteraz fiškálna politika napomáhala splneniu dezinflačného cieľa. "Fiškálna politika má pokračovať tak ako je nastavená. Je totiž dôležité pôsobiť proti prehnaným tendenciám zhodnocovania meny," dodal. Posilňovanie koruny hralo dôležitú rolu v minulých rokoch pri znižovaní inflácie. Napriek tomu ďalšie rýchle posilnenie koruny by mohlo začať znižovať konkurencieschopnosť krajiny. SR by mala nastaviť obe politiky tak, aby si zachovala konkurencieschopnosť pred vstupom do systému výmenných kurzov ERM II a súčasne zabezpečila menovú stabilitu. "Posilňovanie meny je podľa neho prirodzeným sprievodným javom konvergencie slovenskej meny k euromene. A toto pomáha tlmiť infláciu," vysvetlil Ansola.
MF aj Národná banka Slovenska (NBS) majú podľa Mikloša veľmi podobný pohľad na hodnotenie MMF v oblasti vstupu krajiny do eurozózy a vzťahu fiškálnej a menovej politiky pre nadchádzajúce obdobie. Podľa Mikloša bude dôležité, aby sa vo volebnom roku 2006 dosiahol deficit verejných financií menej ako 3 % HDP bez započítania fiškálnych nákladov dôchodkovej reformy. "Je to dôležité nielen vo vzhľadu k plneniu jedného z maastrichtských kritérií, ale aj vo vzťahu k menovej politike a k plneniu inflačného kritéria. Predovšetkým je to však dôležité pre dlhodobý, zdravý a udržateľný rast.
Slovenská vláda stanovila na rok 2006 deficit verejných financií na úrovni 2,9 % HDP bez započítania výdavkov na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. MMF verí, že by bolo vhodné znížiť deficit verejných financií v budúcom roku z plánovanej úrovne 2,9 % HDP o pol percenta. Zmena fiškálnej politiky by mala byť založená na neustálom znižovaní výdavkov vrátane obmedzení dotácií do oblastí, ktoré nezvyšujú potenciál ekonomického rastu, ako je napríklad poľnohospodárstvo alebo programy rozvoja bývania. Ambicióznejší cieľ deficitu verejných financií podporí podľa MMF dezinfláciu, posilní pozíciu krajiny počas prvého roku v ERM II a vytvorí rezervu na elimináciu prípadných negatívnych šokov po vstupe SR do eurozóny.
Časový plán vlády SR a NBS pre vstup Slovenska do eurozóny je podľa Juana Fernandeza Ansolu realizovateľný, ale vyžaduje si vytrvanie v začatej fiškálnej konsolidácii a dezinflačnej politike, popri pokračovaní v štrukturálnych zmenách v záujme dosiahnutia väčšej pružnosti slovenskej ekonomiky. Úspešný prvý rok členstva SR v Európskej únii vytvára podľa MMF dobré predpoklady pre zvládnutie výziev, pred ktorými Slovensko stojí. Hospodársky rast Slovenska zostal podľa MMF silný aj napriek nepriaznivým zahranično-ekonomickým podmienkach, inflácia sa znížila navzdory vyšším cenám ropy a taktiež pokračoval rast záujmu zahraničných investorov o krajinu.
MMF taktiež víta kroky v oblasti bankového dohľadu, ktoré sú podľa Ansolu dôležité pre zdravý vývoj v slovenskom bankovom sektore. Plánované zlúčenie dozorných orgánov na finančnom trhu naplánované na 1. január 2006 by malo podľa MMF posilniť kontrolnú činnosť.
Menová politika by mala podľa neho podporovať fiškálnu politiku. Doteraz fiškálna politika napomáhala splneniu dezinflačného cieľa. "Fiškálna politika má pokračovať tak ako je nastavená. Je totiž dôležité pôsobiť proti prehnaným tendenciám zhodnocovania meny," dodal. Posilňovanie koruny hralo dôležitú rolu v minulých rokoch pri znižovaní inflácie. Napriek tomu ďalšie rýchle posilnenie koruny by mohlo začať znižovať konkurencieschopnosť krajiny. SR by mala nastaviť obe politiky tak, aby si zachovala konkurencieschopnosť pred vstupom do systému výmenných kurzov ERM II a súčasne zabezpečila menovú stabilitu. "Posilňovanie meny je podľa neho prirodzeným sprievodným javom konvergencie slovenskej meny k euromene. A toto pomáha tlmiť infláciu," vysvetlil Ansola.
MF aj Národná banka Slovenska (NBS) majú podľa Mikloša veľmi podobný pohľad na hodnotenie MMF v oblasti vstupu krajiny do eurozózy a vzťahu fiškálnej a menovej politiky pre nadchádzajúce obdobie. Podľa Mikloša bude dôležité, aby sa vo volebnom roku 2006 dosiahol deficit verejných financií menej ako 3 % HDP bez započítania fiškálnych nákladov dôchodkovej reformy. "Je to dôležité nielen vo vzhľadu k plneniu jedného z maastrichtských kritérií, ale aj vo vzťahu k menovej politike a k plneniu inflačného kritéria. Predovšetkým je to však dôležité pre dlhodobý, zdravý a udržateľný rast.
Slovenská vláda stanovila na rok 2006 deficit verejných financií na úrovni 2,9 % HDP bez započítania výdavkov na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. MMF verí, že by bolo vhodné znížiť deficit verejných financií v budúcom roku z plánovanej úrovne 2,9 % HDP o pol percenta. Zmena fiškálnej politiky by mala byť založená na neustálom znižovaní výdavkov vrátane obmedzení dotácií do oblastí, ktoré nezvyšujú potenciál ekonomického rastu, ako je napríklad poľnohospodárstvo alebo programy rozvoja bývania. Ambicióznejší cieľ deficitu verejných financií podporí podľa MMF dezinfláciu, posilní pozíciu krajiny počas prvého roku v ERM II a vytvorí rezervu na elimináciu prípadných negatívnych šokov po vstupe SR do eurozóny.
Časový plán vlády SR a NBS pre vstup Slovenska do eurozóny je podľa Juana Fernandeza Ansolu realizovateľný, ale vyžaduje si vytrvanie v začatej fiškálnej konsolidácii a dezinflačnej politike, popri pokračovaní v štrukturálnych zmenách v záujme dosiahnutia väčšej pružnosti slovenskej ekonomiky. Úspešný prvý rok členstva SR v Európskej únii vytvára podľa MMF dobré predpoklady pre zvládnutie výziev, pred ktorými Slovensko stojí. Hospodársky rast Slovenska zostal podľa MMF silný aj napriek nepriaznivým zahranično-ekonomickým podmienkach, inflácia sa znížila navzdory vyšším cenám ropy a taktiež pokračoval rast záujmu zahraničných investorov o krajinu.
MMF taktiež víta kroky v oblasti bankového dohľadu, ktoré sú podľa Ansolu dôležité pre zdravý vývoj v slovenskom bankovom sektore. Plánované zlúčenie dozorných orgánov na finančnom trhu naplánované na 1. január 2006 by malo podľa MMF posilniť kontrolnú činnosť.
