ATÉNY- Grécko považuje za logické, keby v nasledujúcich troch rokoch mohlo čerpať pomoc v objeme okolo 80 miliárd eur. Novinárom to dnes povedal činiteľ gréckeho ministerstva financií. Reagoval tak na správu, že ministri financií eurozóny dohodli podrobnosti dohody, v rámci ktorej by eurozóna a Medzinárodný menový fond Grécko v prípade potreby finančne podporili.
Euroskupina, teda ministri financií eurozóny, Grécku na tento rok ponúka finančnú pomoc v objeme asi 30 miliárd eur. Podstatnú časť pomoci Grécku bude spolufinancovať menový fond, na ktorý by mohlo pripadnúť okolo desať miliárd eur. Celkom by tak Grécko mohlo tento rok čerpať minimálne 40 miliárd eur.
"Tých 40 miliárd na rok 2010 je súčasťou väčšej sumy na obdobie troch rokov," povedal činiteľ, ktorého cituje agentúra Reuters. Zopakoval však, že Grécko o žiadnu pomoc ešte nežiada a naopak má snahu ďalej si požičiavať na trhu, kým na to bude mať sily. Ponuku pomôcť tak Grécko aj naďalej považuje za núdzové riešenie, teda len za akúsi záchrannú sieť.
"V najbližších dňoch budeme sledovať situáciu na trhoch a podľa toho, ako sa budú vyvíjať spready, sa rozhodneme, či požiadame o využitie tohto mechanizmu pomôcť," povedal ďalej zdroj. Spread je rozdiel medzi úrokom, ktorý platí Grécko, a referenčnou sadzbou. Grécko si teraz požičiava dvakrát drahšie ako Nemecko, ktoré je považované za najspoľahlivejšieho dlžníka v eurozóne. Za nové pôžičky tak Atény platia úrok viac ako cez sedem percent.
Grécko dlho míňalo viac, než na koľko malo peniaze. Vlaňajší rok tak krajina uzavrela s rozpočtovým schodkom vo výške 12,9 percenta hrubého domáceho produktu. Keď nová vláda socialistov vlani na jeseň na nezrovnalosti v štatistických výkazoch prišla a zverejnila ich, investori začali na Grécko pozerať so značným podozrením.
Grécko sľúbilo, že deficit rozpočtu do konca tohto roka zníži na 8,7 percenta HDP. Z toho dôvodu už krajina schválila aj úsporné opatrenia v objeme 4,8 miliardy eur, ktoré spočívajú hlavne v znížení miezd v štátnej správe, zmrazení rastu dôchodkov a zvýšení daní. Proti opatreniam sa ale zdvihla vlna protestov medzi radovými občanmi.
Problémy, s ktorými sa stretáva Grécko, nepriaznivo doliehajú aj na ďalších členov eurozóny, pretože znižujú kurz eura. Analytici už skôr uviedli, že sa kurz eura môže len ťažko výraznejšie zvýšiť, keď nie sú známe konkrétne podmienky pomoci, na ktorých sa eurozóna a MMF dohodli koncom marca.
