ŽILINA - Diaľničný Tunel Višňové - Dubná Skala by sa mal podľa šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Igora Chomu začať stavať v júni, respektíve v júli tohto roku.
"Podľa mojich informácií by koncesná zmluva mala byť podpísaná v júni tohto roku, len čo bude podpísaná, v priebehu jedného týždňa NDS spolu s ministerstvom dopravy odovzdáva majetkovo-právne vysporiadané stavenisko a vtedy sa môže začať stavba," konštatoval vo štvrtok v Žiline na odbornom seminári Žilinský cestný dopravný uzol.
Pôvodne sa mal tunel začať stavať už na jar. "Je tam oneskorenie, ktoré súvisí s PPP projektmi, ponuky mali byť doručené už v priebehu marca. Koncesná dokumentácia bude v marci len odovzdaná na spracovanie ponúk jednotlivých uchádzačov," uviedol Choma.
Posun termínov súvisí podľa neho s finančnou krízou. Odborníci tvrdia, že výstavba tunela Višňové - Dubná Skala by priniesla ročne úsporu takmer 60 mil. eur. Vyplýva to zo štúdie Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline. O osem kilometrov by sa podľa nej totiž tunelom skrátila trasa medzi Žilinou a Martinom, čo by znamenalo zníženú spotrebu pohonných látok, menej dopravných nehôd, vyššiu plynulosť dopravy, úsporu času, menej emisií, tunel by priniesol odľahčenie infraštruktúry a intravilánu Žiliny a okolia.
S výstavbu diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie - Dubná Skala spolu s tunelom by sa malo podľa generálneho riaditeľa VÚD Ľubomíra Palčáka začať čo najskôr. "Musíme si naliať čisté víno, bez tohto úseku vlastne neporiešime celú dopravnú sústavu SR," konštatoval Palčák. Po dokončení diaľnice v Považskej Bystrici sa dopravou zahltí celá Žilina.
V súčasnosti je v okolí Žiliny denná intenzita dopravy 30- až 40-tisíc áut, v dopravných špičkách i viac, do roku 2025 sa zvýši o ďalších 15 až 20 percent.
"Žilina svojim intravilánom a svojimi cestami, ktoré má v súčasnosti, nie je schopná absorbovať toto množstvo a to už nehovorím o bezpečnosti a o všetkom, čo s tým súvisí. Takéto intenzity sa musia prejaviť na kvalite cestnej infraštruktúry, ktorá má slúžiť nie na účel tranzitu, ale na účel miestnej obsluhy," podotkol Višňovský tunel mal byť podľa neho v prvom balíku PPP projektov.
"Môj názor je taký, že banky, ktoré rozhodnutia v minulosti robili v priebehu týždňa - dvoch, dnes im tieto rozhodnutia trvajú mesiac, možno aj viac. Myslím si, že banky nakoniec zvážia, že takéto projekty sú pre nich výhodné a by bolo na ich vlastnú škodu, keby sa rozhodli konať inak," pripomenul Palčák.
Ako ďalej dodal, ak by banky predsa váhali financovať PPP projekty, je tu štátny rozpočet, európske fondy, dajú sa možno prehodnotiť niektoré priority v prospech tejto stavby.
"Mali by sme možno rozmýšľať aj o ďalších možnostiach financovania, lebo dnes je to podľa mňa len o tom financovaní z pohľadu globálnej a finančnej krízy, my sme v roku 2004 robili štúdiu, kde sme navrhovali využiť napríklad aj obrovské finančné prostriedky na naše pomery, ktoré sú uložené v dôchodkových správcovských spoločnostiach," informoval Palčák. Tieto financie by sa mali podľa neho odblokovať čo najskôr na tento účel.
