BRATISLAVA - Slovensko minulý rok hospodárilo s deficitom verejných financií na úrovni 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh tak v minulom roku stúpol zo 43,3 % v roku 2011 na 52,1 % výkonu ekonomiky. Od roku 2009 tak dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu stúpol o 16,5 percentuálneho bodu. Vyplýva to z jarnej notifikácie hospodárenia verejnej správy európskym štatistickým úradom Eurostat. Druhú notifikáciu deficitu a dlhu zverejní Eurostat na jeseň. Doteraz bol najvyšší dlh 50,3 % ešte v roku 2000.
Verejný dlh Slovenska tak ku koncu minulého roka podľa údajov Eurostatu dosiahol v nominálnom vyjadrení 37,245 mld. eur oproti 29,911 mld. eur z roku 2011. Deficit verejných financií v pomere k hrubému domácemu produktu sa naopak znížil z 5,1 % v roku 2011. Ešte v roku 2009 pritom dosiahol 8 % výkonu ekonomiky.
Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra si tak prvýkrát v histórii vyskúša v praxi aj účinky dlhovej brzdy nastavenej v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Vlaňajší dlh totiž prekročil spodnú hranicu nastavenú na 50 % hrubého domáceho produktu, čo znamená, že rezort financií bude musieť Národnej rade SR vysvetľovať dôvod nárastu dlhu a zároveň predostrieť návrhy opatrení na jeho zníženie.
Je však pravdepodobné, že ministerstvo si vyskúša aj účinky ďalších stupňov dlhovej brzdy. Samo totiž v návrhu východísk rozpočtu na roky 2014 až 2016 očakáva napriek pokračujúcej konsolidácii verejných financií postupný nárast dlhu na 54,8 % HDP v roku 2013 a následne na vyše 56 % v rokoch 2014 až 2015. Dlh by mal začať postupne klesať v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.
Pri prekročení 53-percentnej hranice pritom bude musieť vláda podľa ústavnej dlhovej brzdy predložiť na rokovanie parlamentu návrh opatrení, ktorými navrhne zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu. Pri prekročení hranice 55 % bude musieť rezort financií viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokuje sa rezerva vlády a premiéra a zároveň bude musieť kabinet predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako si nebudú môcť rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy.
V EÚ rozpočtový schodok klesol
Úsporné opatrenia, ktoré musia zavádzať štáty Európskej únie (EÚ), už začínajú prinášajú ovocie, zatiaľ aspoň v podobe zníženie rozpočtových schodkov celej únie aj eurozóny. Vyplýva to z najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré dnes zverejnil na svojej internetovej stránke a o ktorých informovala aj agentúra AP.
Podľa týchto údajov sa schodok verejných financií 17 krajín, ktoré platia eurom, v roku 2012 znížil na 3,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) zo 4,2 % HDP v roku 2011. V celej EÚ klesol na 4 % zo 4,4 % HDP. Pomer dlhu eurozóny k jej HDP však vlani vzrástol na 90,6 % z 87,3 % na konci roka 2011, a v prípade celej EÚ sa zvýšil na 85,3 % z 82,5 %.
Najnižší vládny deficit zaznamenali vlani Estónsko (-0,3 % HDP), Švédsko (-0,5 %), Bulharsko a Luxembursko (zhodne -0,8 %) a Lotyšsko (-1,2 %). Nemecko dokonca vykázalo vládny prebytok 0,2 % HDP. Až 17 krajín EÚ malo minulý rok vyšší ako povolený trojpercentný deficit, pričom najväčší schodok zaznamenali Španielsko (-10,6 % HDP), Grécko (-10 %), Írsko (-7,6 %), Portugalsko (-6,4 %), Cyprus a Británia (zhodne -6,3 %), Francúzsko (-4,8 %), Česko (-4,4 %), Slovensko (-4,3 %), Holandsko (-4,1 %), Dánsko a Slovinsko (zhodne -4 %), Belgicko a Poľsko (zhodne -3,9 %), Malta (-3,3 %), Litva (-3,2 %) a Taliansko malo schodok -3 % HDP.
Celkovo 13 štátov EÚ minulý rok zredukovalo schodok verejných financií, v dvoch prípadoch stagnoval a v 12 krajinách sa jeho hodnota zvýšila. Pokiaľ ide o pomer vládneho dlhu k HDP, najmenší dlh dosiahli Estónsko (10,1 %), Bulharsko (18,5 %), Luxembursko (20,8 %), Rumunsko (37,8 %), Švédsko (38,2), Lotyšsko a Litva (zhodne 40,7 %).
Najhoršie je Grécko
Až 14 štátov malo vlani pomer dlhu k HDP vyšší ako 60 %, pričom najhorší výsledok zaznamenalo Grécko (156,9 %), po ktorom nasledujú Taliansko (127 %), Portugalsko (123,6 %), Írsko (117,6 %), Belgicko (99,6 %), Francúzsko (90,2 %), Británia (90,2 %), Cyprus (85,8 %), Španielsko (84,2 %), Nemecko (81,9 %), Maďarsko (79,2 %), Rakúsko (73,4 %), Malta (72,1 %) a Holandsko (71,2 %). Zadlženie Slovenska vlani vzrástlo na 54,1 % HDP zo 46,9 % HDP v roku 2011. Šesť štátov minulý rok dokázalo znížiť pomer vládneho dlhu k HDP a 21 krajín nahlásilo jeho zvýšenie.
