BERLÍN - Počítač má Peter Breiter už nejakú dobu. Funguje ešte na diskety. Ako riaditeľ družstevnej banky v Gammesfelde nie je príliš moderný. Táto banka v bádensko-württemberskej obci s 500 obyvateľmi patrí medzi najmenšie v Nemecku - a je jedinou v celej krajine, ktorá má len jedného zamestnanca. Ten sa volá Peter Breiter, napísal server nemeckého denníka Die Welt.
"Robí mi to radosť," tvrdí Breiter, keď obsluhuje zástup klientov, ktorí do jeho banky prišli cez obedňajšiu prestávku. "Ľudia mi hovorili, že ma to bude čoskoro nudiť, ale to sa nestalo." Miesto nudy má nadšený matematik zamestnanie, v ktorom všetkých svojích klientov pozná menom a hovorí s nimi o bohu, o svete, o ich práci a ich rodine.
Než sem prišiel, robil vo veľkej banke. "Predávať, predávať, predávať," o to jediné tam podľa neho išlo. To, že odišiel do tohto malého miesta severne od Stuttgartu, považuje Breiter za svoje najlepšie rozhodnutie v živote. Tamojšia družstevná banka patrí medzi desať najmenších v Nemecku. Účet v nej môžu mať len obyvatelia Gammesfeldu.
Pre nich si Breiter rád sadne za klasický písací stroj, aby im vyplnil formuláre pre príkaz k prevodu. Aj na počítanie nerád používa počítač a radšej siahne po starej kalkulačke.
Všetko funguje, pretože mnoho klientov zachováva tomuto ústavu vernosť. "Na čo by som potreboval bankomat?" hovorí Friedrich Feldmann. "To stojí len veľa peňazí." O svojej banke je presvedčená aj Inge Dillová. "Je tu najlepšia úroková sadzba," tvrdí. "Prečo by som mala ísť niekam inam?" A tak vysedávajú klienti pravidelne každý týždeň v čakárni svojej banky a čakajú, až im riaditeľ Breiter vyplatí peniaze.
Kreditné karty v gammesfeldskej družstevnej banke nie sú - a online bankovníctvo tiež nie. Napriek tomu funguje. Jej zisk robí ročne asi 40.000 eur a je stabilná.
Aj po právnej stránke je budúcnosť banky zaistená. Breiterov predchodca v 80. rokoch pritom ešte musel o existencii ústavu založeného v roku 1870 bojovať. Hrozila mu totiž strata licencie, pretože v banke nebol nikto, kto by ako "druhý pár očí" mohol kontrolovať transakcie. Tie časy sú už preč. V dôsledku finančnej krízy navyše dôvera v malú, ale zjavne solídnu banku ešte vzrástla.
Na dovolenku ale môže Breiter zabudnúť. Šéf minibanky je napriek tomu spokojný. Cez víkendy si ide rád zalyžovať, to mu vraj stačí. Veľkú dovolenku podľa svojich slov ani nechce. "Mojím koníčkom je moja práca. Čo môžem chcieť viac?"
