DETVA - Zlato, ktoré nedávno objavili a vymedzili v lokalite Biely vrch pri Detve, by sa malo vyťažiť. Ložisko, ktoré je v súčasnosti najväčším známym na Slovensku, je ekonomicky významné a prinesie profit nielen ťažiarskej spoločnosti, ale aj štátu a obyvateľom regiónu.
Uviedol to vedecký pracovník Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Stanislav Jeleň.
Podľa jeho slov tento názor nezdieľa len on, ale aj viacerí slovenskí odborníci na zlato. "To, že sa objavilo také významné ložisko, je úspech najmä novej generácie geológov, ktorí dokázali na základe predbežných výsledkov prieskumu zistiť všetko podstatné o ňom a vypočítali, že v lokalite sa nachádza až 80 ton zlata, z toho vyťažiteľných môže byť asi 25 ton," uviedol.
Ložisko je podľa neho ekonomicky veľmi zaujímavé. Cena zlata totiž v súčasnosti dosahuje približne 1600 USD za trójsku uncu a klesať už veľmi nebude. "Navyše, svetový dopyt po zlate dnes predstavuje asi 4000 ton za rok, pričom sa vyťaží len asi 2500 ton," pripomenul.
Ako dodal, pri týchto číslach sa bude každá ťažobná spoločnosť snažiť využiť všetky prostriedky na to, aby sa zlato v lokalitách, kde je vo vysokom množstve, vyťažilo. "Mal by sa však nájsť kompromis medzi štátom, spoločnosťou a zainteresovanými v danom území," pripomenul.
Profit pre štát vo forme odvodov a daní by podľa údajov ťažobnej spoločnosti EMED Slovakia mohol dosiahnuť asi 170 miliónov eur, ďalšími 13 miliónmi eur chce prispieť na podporu regiónu. Metódu lúhovania kyanidom, ktorú chce banská spoločnosť v prípade ťažby na Bielom vrchu použiť, považuje Jeleň za bezpečnú. "Kyanidy sú odbúrateľné priamo v prostredí. Terén sa môže nakoniec zrekultivovať a premeniť napríklad na vodnú plochu na potápačské účely," podotkol.
Ako geológ ďalej uviedol na svojej prezentácii v rámci vedeckej kaviarne vo Zvolene, zlato patrí medzi veľmi zriedkavé kovy v prírode, ktoré však pozná ľudstvo už viac ako 6000 rokov. Na Slovensku sa získava minimálne 2000 rokov. V 14. a 15. storočí bolo slovenské územie jedným z popredných producentov drahých kovov a centrá baníctva drahých kovov Kremnica a Banská Štiavnica boli známe v celej Európe.
K zaujímavostiam zlata patrí, že z jednej unce (31,103 g) možno vytiahnuť drôtik dlhý až 80 km. Zlato je veľmi ťažké, má mernú hmotnosť 19,3 g/cm3 a jeden kilogram zlata možno odliať do kocky, ktorá má hranu asi 3,75 cm. Odhadované zásoby zlata v celej zemskej hydrosfére, ktorú tvoria rieky, moria a oceány, sa pohybujú na úrovni 20 miliónov ton. Za celú históriu ľudstvo vyťažilo asi 200.000 ton zlata. Vlani to bolo napríklad 2500 ton, pričom najviac, 314 ton, získala zo zeme Čína.
V našej dodnes jedinej činnej bani v Hodruši sa od roku 1992 vyťažilo asi päť ton tohto vzácneho kovu. Geológovia pritom vedia asi o 200 ložiskách a výskytoch zlata na Slovensku.
