ATÉNY - Nemecká vláda chce, aby sa Grécko vzdalo suverenity pri rozhodovaní o daniach a výdavkoch v prospech "rozpočtového komisára" z eurozóny. Berlín to požaduje výmenou za udelenie druhého balíka finančnej pomoci vo výške 130 miliárd eur, bez ktorého Atény zbankrotujú. Vyplýva to z kópie návrhu, ktorý má k dispozícii britský denník Financial Times (FT).
Nový komisár by mal mať právomoc vetovať fiškálne rozhodnutia gréckej vlády, ak by neboli v súlade s cieľmi, stanovenými medzinárodnými veriteľmi. Vymenovávali by ho ministri financií eurozóny a mal by na starosti kontrolu gréckej vlády pri rozhodovaní "o veľkých výdavkoch".
"Rozpočtovú konsolidáciu je treba podriadiť striktnému riadiacemu a kontrolnému mechanizmu," uvádza sa v návrhu. "Ak zoberieme do úvahy neuspokojivé plnenie úloh, Grécko musí prijať prenesenie fiškálnej suverenity na európsku úroveň na isté obdobie." Na Atény sa tiež tlačí, aby prijali zákon, ktorý by stanovoval, že štátne príjmy by boli v prvom rade použité na obsluhu dlhu a až potom na ostatné veci.
Podľa nemeckého plánu by Grécko mohlo míňať len na normálne fungovanie vlády po tom, čo by zaplatili splátky dlhu. Ak by sa prijal takýto návrh, finančné trhy a veritelia by boli uistení, že v budúcnosti nepríde k platobnej neschopnosti krajiny.
"Ak by v budúcnosti nebola uvoľnená ďalšia tranža, Grécko by sa nemohlo veriteľom vyhrážať bankrotom. Namiesto toho by muselo akceptovať ďalšie škrty primárnych výdavkov ako jediný možný dôsledok neuvoľnenia tranže," uvádza sa v dokumente.
Nemecký návrh, ktorý koloval v piatok (27.1.) popoludní medzi predstaviteľmi ministerstiev financií krajín eurozóny, ktorí tvoria takzvanú "pracovnú skupinu", podčiarkuje nedôveru lídrov Európskej únie (EÚ) voči Grécku. Aj napriek tomu, že gréckym premiérom sa stal technokrat Lukas Papadimos, postoje v rámci EÚ voči Grécku sa zhoršujú. Európski predstavitelia súkromne často tvrdia, že ani Papadimosova vláda zatiaľ takmer nezrealizovala žiadne reformy verejného sektora.
