BRUSEL - Ďalšie navyšovanie pomoci Grécku nie je podľa premiérky Ivety Radičovej udržateľné. "Myslím si, že sme všetci dosiahli strop, že nie je možné postupovať takýmto spôsobom donekonečna," povedala premiérka pred dnešným neformálnym stretnutím lídrov EÚ v Bruseli.
Dodatočné navýšenie prostriedkov k už schválenej pomoci Grécku vo výške 130 mld. eur by totiž podľa Radičovej bolo veľkou záťažou pre jednotlivé krajiny.
Predsedníčka vlády zároveň odmieta neoficiálny návrh niektorých krajín EÚ, podľa ktorého by mali Atény odovzdať kontrolu nad svojou rozpočtovou politikou európskym inštitúciám. "Takýto inštitút nie je doteraz zakotvený v existujúcich zmluvách a znamenalo by to presunutie veľkej časti suverenity na inštitút, ktorý v zmluve zakotvený nie je," povedala Radičová. Pripustila však, že sú potrebné určité mechanizmy na väčšiu vymáhateľnosť dodržiavania už dohodnutého postupu.
Radičová sa pred summitom stretla s vrcholnými predstaviteľmi krajín Visegrádskej štvorky (V4), ktorí podľa nej predtým, ako definitívne potvrdia záujem pripojiť sa k tzv. fiškálnej zmluve, chcú mať istotu, že sa budú môcť zúčastňovať na summitoch štátov eurozóny. "Plne chápem, že pokiaľ sa nečlenské krajiny eurozóny majú zúčastňovať na takýchto dohodách a byť aktívnymi aktérmi takýchto dohôd, potom by mali mať právo aj spoluúčasti pri ich tvorbe a pri rozhodovaní sa. V tomto smere svojich kolegov z V4 - Českej republiky, Poľska a Maďarska plne chápem a podporujem," vysvetlila Radičová.
Fiškálna zmluva, ktorá má zosúladiť rozpočtové pravidlá pre všetky členské krajiny EÚ a zaviesť prísnejšie tresty pre ich porušovateľov, by podľa návrhu mohla vstúpiť do platnosti po ratifikácii najmenej dvanástimi krajinami eurozóny.
Fiškálna dohoda je podľa premiérky dôležitá predovšetkým pre krajiny, ktoré majú problém s dodržiavaním dohodnutých kritérií a pravidiel. Ide o tie krajiny, ktoré v minulosti ignorovaním pravidiel dostali ostatné štáty do problémov, dodala.
Premiérka neočakáva, že všetky krajiny budú súhlasiť s tzv. fiškálnou zmluvou. Svoj nesúhlas už pritom v decembri minulého roku vyjadrila Veľká Británia. "Nepredpokladám, že všetky krajiny budú súhlasiť, pretože záväzok, ktorý majú prijať, je podmienený spôsobom účasti na rozhodovacích procesoch," dodala.
