BRATISLAVA - Navyšovanie finančných záchranných mechanizmov v Európe napriek zvýšenej nervozite na finančných trhoch by nebolo podľa ministra financií Ivana Mikloša riešením dlhovej krízy. "Nepovažujem za riešenie otváranie otázky dodatočného navyšovania záchranných fondov nad rámec existujúcich dohôd. V tejto chvíli sa musia sily sústrediť na uvedenie dohody lídrov eurozóny do praxe,“ konštatoval vo svojom piatkovom tlačovom vyhlásení Mikloš.
V uplynulých týždňoch sa totiž objavili špekulácie, že kapacita eurovalu by nebola dostatočná na záchranu ohrozených Talianska alebo Španielska a bolo by ju preto treba zdvojnásobiť na 1,5 bil. eur.
Výnosy z talianskych a španielskych dlhopisov vzrástli na nové 14-ročné maximá. Investori totiž pokračujú vo výpredaji vládnych dlhopisov krajín s nižšími ratingmi, pretože ich znervózňuje neschopnosť tvorcov ekonomickej politiky zastaviť šírenie dlhovej krízy v eurozóne. Výnosy z desaťročných talianskych dlhopisov sa v piatok zvýšili o 16 bázických bodov na úroveň 6,4 %, čo je ich najvyššia úroveň od roku 1997. Výnosy z rovnakých španielskych dlhopisov tiež dosiahli 14-ročné maximum 6,42 %.
Slovensko sa podľa ministra aktívne zapájalo a zapája do diskusií o stabilizácii situácie. "V snahe predísť prepadu do druhej recesie v krátkom čase sa preto pripájam k apelom vrcholných predstaviteľov krajín eurozóny, ktorí volajú po urýchlenej implementácii dohody lídrov z 21. júla. Verím, že taký krok dáva Európe nádej na utlmenie šírenia nákazy,“ konštatoval. Lídri eurozóny sa vtedy na mimoriadnom summite dohodli na balíčku opatrení, ktorý mal predovšetkým zefektívniť fungovanie eurovalu a riešil napríklad aj účasť privátneho sektora.
Slovensko pritom už podľa Mikloša podniká prvé kroky, aby sa dohoda lídrov dokázala naplniť. Ako dodal, ministerstvo vedie diskusie o zapojení privátneho sektora, aktívne komunikuje s ministerstvami ostatných štátov menovej únie o nastavení nového gréckeho programu, v pondelok bude minister diskutovať s predsedníčkou vlády a ministrom zahraničných vecí o postupe potrebných legislatívnych zmien. "Chceme o tejto téme diskutovať aj so všetkými relevantnými politickými subjektmi na Slovensku. Dúfam, že spoločným úsilím sa nám podarí zmierniť dôsledky krízy, ktorej dnes Európa čelí a ktorá sa dotýka všetkých jej obyvateľov,“ dodal Mikloš.
Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša je Európa momentálne vo fáze paniky. "Európske trhy reagujú na eskaláciu dlhovej krízy a zhoršujúce sa čísla. Predstihové ukazovatele naznačujú spomalenie ekonomiky v druhej polovici roka. S tým sa rátalo, ale druhá vlna dlhovej krízy môže poslať Európu znova do recesie a toho sa trhy boja," uviedol Gábriš.
Ak by sa do markantných problémov dostalo Španielsko a Taliansko, tak to môže podľa neho spôsobiť veľké otrasy a s tým spojené ďalšie riziká a negatívne dopady na ekonomiku eurozóny. Aby sa potom situácia upokojila, bola by potrebná intervencia Európskej centrálnej banky a eurovalu a tiež urýchlenie zmien v eurovale, aby mohol rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na turbulencie na trhoch.
Dopad možného ďalšieho zhoršovania situácie na finančných trhoch na financovanie slovenského štátneho dlhu je podľa Gábriša zatiaľ otázny. "Čo sa týka Slovenska, tak závisí, do ktorej skupiny štátov ho investori priradia," konštatoval s tým, že zatiaľ naše rizikové prirážky rástli, ale najmä vďaka tomu, že úrokové swapy a benchmarkové výnosy klesali. "Pritom kreditná situácia vlády sa skôr zlepšovala. Veľa bude závisieť od toho, akým smerom sa bude uberať kríza a ako sa rozhýbe slovenský dlhopisový trh po lete, keďže momentálne skôr spí," konštatoval Gábriš.
