BRATISLAVA - Neriadený bankrot Grécka, ku ktorému by viedol návrh koaličnej SaS, by ohrozoval aj konsolidačné plány Slovenska. Tvrdí to minister financií Ivan Mikloš. „Potom nárast úrokových sadzieb by mohol znamenať veľké ohrozenie stability verejných financií a naplnenie našich plánov na znižovanie deficitu a zastavenie rastu dlhu,“ vyhlásil dnes Mikloš.
Minister ešte minulý týždeň uviedol, že v prípade neriadeného krachu Grécka by sa slovenské výdavky na štátny dlh mohli v ďalších rokoch zvýšiť o stovky miliónov eur. Pri zvýšení úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod by sa predražili náklady na štátny dlh Slovenska v najbližších desiatich rokoch o 2,6 mld. eur.
Ministri financií eurozóny sa podľa Mikloša zatiaľ o prípadnej druhej gréckej pôžičke, ktorá by mala byť vyplatená z prvého eurovalu, bavili len okrajovo. Konkrétnejšie by mali rokovať v pondelok, samotné schvaľovanie druhej pôžičky je však na programe až v polovici septembra. Dovtedy by mala byť dohodnutá aj výška a spôsob účasti privátneho sektora a aj celkový objem pôžičky.
Vyrokovať sa však ešte musí napríklad aj kolaterál, ktorý je jednou zo šiestich podmienok, s ktorými Mikloš na bruselské rokovania pôjde. Gréci totiž nebudú môcť za úver ručiť majetkom, ktorý plánujú privatizovať. Miklošovi sa však pozdáva fínsky návrh, podľa ktorého by sa mala zriadiť agentúra, do ktorej by sa presunul majetok vhodný ako zábezpeka a kolaterálom by tak boli akcie tejto agentúry. Problémom by však mohlo byť identifikovanie dostatočného objemu takéhoto majetku, keďže Gréci ani v tomto nemajú príliš poriadok. „Na to sú však týždne času,“ dodal.
Ďalšími podmienkami sú politická dohoda gréckej opozície a koalície na napĺňaní ozdravného programu, účasť MMF, podmienka privatizácie a zoznam podmienok minister doplnil o analýzu udržateľnosti gréckeho dlhu.
V nasledujúcich týždňoch by sa tak mali ministri financií eurozóny dohodnúť predovšetkým na objeme druhej gréckej pôžičky a na účasti privátneho sektora. Zatiaľ sa hovorí o zhruba 110 mld. eur, z ktorých by mala byť dobrovoľná účasť privátneho sektora formou predĺženia splatnosti gréckych dlhopisov 30 mld. eur. Ďalších 30 mld. eur by mohli vykryť príjmy Atén z privatizácie a o zvyšnú časť by sa mali postarať Medzinárodný menový fond a euroval. Definitívnu dohodu privátneho sektora o forme jeho spoluúčasti by pritom Brusel mal mať podľa Mikloša na stole najneskôr do 20. augusta.
