Juraj Miškov
BRATISLAVA - Minister hospodárstva Juraj Miškov nie je spokojný so znením návrhu novely Zákonníka práce, ako ho vo štvrtok schválil vládny kabinet. Bude sa snažiť ešte dosiahnuť zmeny v parlamente.
"Nepodarilo sa mi presadiť všetko, čo som chcel. Nie som spokojný s podobou, ktorá ide do parlamentu," konštatoval Miškov po skončení rokovania vlády.
Miškovovi, ktorý na rokovanie vlády prišiel so šestnástimi pozmeňujúcimi návrhmi, kabinet odsúhlasil iba jednu zmenu, a to zrušenie šiestich stupňov minimálnych mzdových nárokov. Túto zmenu síce považuje minister hospodárstva za dôležitú a prospešnú pre spružnenie Zákonníka práce, avšak to k jeho spokojnosti nestačí. "Budem mať snahu presvedčiť poslancov o zapracovaní ďalších ustanovení," dodal.
Pracovný kódex pritom spadá do kompetencie jeho straníckeho kolegu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála. Miškov tvrdí, že jeho návrhy na zmeny v zákonníku, s ktorými prišiel aj na rokovanie vlády, nie sú ani vzhľadom na dlhé predchádzajúce rokovania o kódexe podrazom. "My sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní dali zásadné pripomienky, mnohé z týchto pripomienok boli akceptované. Ale po tripartite boli zmenené a vypustené, takže z toho dôvodu s nimi prichádzam až teraz," povedal.
Okrem toho, ministerstvo hospodárstva viedlo rozporové konanie ohľadom návrhu novely Zákonníka práce aj pred rokovaním tripartity. "To znamená, že dohodnuté nebolo všetko. A ja mám za to, že pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič," konštatoval šéf rezortu hospodárstva. Aké boli ďalšie jeho návrhy na zmenu pracovného kódexu však nekonkretizoval. Ani hlasovanie o jedinom bode, ktorý Miškovovi vo štvrtok na vláde prešiel, však nebolo jednoduché. Ministrovi zrušenie stupňov mzdových nárokov prešlo iba o jeden hlas. "Tak ako boli rozložené hlasy vo vláde, vo vzťahu k tomuto paragrafu, rovnako sú rozložené aj medzi poslancami. Bude teda veľmi záležať na diskusii a argumentoch v Národnej rade Slovenskej republiky, aký zaujmú postoj k tomuto konkrétnemu paragrafu," povedala po rokovaní vlády premiérka Iveta Radičová. Ako dodala, ona sama za zrušenie tohto paragrafu na rokovaní kabinetu nezahlasovala.
Nehlasoval za to ani minister práce Jozef Mihál. Ten Miškovove návrhy ako podraz na jeho osobu nevníma. "Neberiem to ako útok a vôbec nie ako útok odzadu. Dostatočne so mnou konzultoval tieto návrhy," skonštatoval s tým, že je to legitímna cesta, akou sa ešte počas rokovania vlády pokúsili zamestnávatelia cez rezort hospodárstva presadiť pripomienky, s ktorými neuspeli počas rokovania sociálnych partnerov.
Minister práce však považuje návrh novely Zákonníka práce, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach tripartity, za dobrý a vyvážený. Podľa Mihála, ktorý sa chystá stretnúť k téme Zákonníka práce s predstaviteľmi poslaneckých klubov budúci týždeň, by tak znenie, ktoré schválila vláda, nemuselo byť problematické. Jediným problematickým bodom, ktorý sa môže v parlamente riešiť, je podľa neho otázka odstupného.
Vláda vo štvrtok schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu je uvedené vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Minimálne mzdové nároky predstavujú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii. Každý zamestnanec by mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.
Meniť sa nakoniec nebude súčasná definícia závislej práce. Zmeny nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov. Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. Rezort tiež počas rokovania tripartity stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov z utorka až štvrtka na pondelok alebo piatok. V navrhovanej novele Zákonníka práce však zostáva automatický nárok na 5 týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce. Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.
Pracovný kódex pritom spadá do kompetencie jeho straníckeho kolegu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála. Miškov tvrdí, že jeho návrhy na zmeny v zákonníku, s ktorými prišiel aj na rokovanie vlády, nie sú ani vzhľadom na dlhé predchádzajúce rokovania o kódexe podrazom. "My sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní dali zásadné pripomienky, mnohé z týchto pripomienok boli akceptované. Ale po tripartite boli zmenené a vypustené, takže z toho dôvodu s nimi prichádzam až teraz," povedal.
Okrem toho, ministerstvo hospodárstva viedlo rozporové konanie ohľadom návrhu novely Zákonníka práce aj pred rokovaním tripartity. "To znamená, že dohodnuté nebolo všetko. A ja mám za to, že pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič," konštatoval šéf rezortu hospodárstva. Aké boli ďalšie jeho návrhy na zmenu pracovného kódexu však nekonkretizoval. Ani hlasovanie o jedinom bode, ktorý Miškovovi vo štvrtok na vláde prešiel, však nebolo jednoduché. Ministrovi zrušenie stupňov mzdových nárokov prešlo iba o jeden hlas. "Tak ako boli rozložené hlasy vo vláde, vo vzťahu k tomuto paragrafu, rovnako sú rozložené aj medzi poslancami. Bude teda veľmi záležať na diskusii a argumentoch v Národnej rade Slovenskej republiky, aký zaujmú postoj k tomuto konkrétnemu paragrafu," povedala po rokovaní vlády premiérka Iveta Radičová. Ako dodala, ona sama za zrušenie tohto paragrafu na rokovaní kabinetu nezahlasovala.
Nehlasoval za to ani minister práce Jozef Mihál. Ten Miškovove návrhy ako podraz na jeho osobu nevníma. "Neberiem to ako útok a vôbec nie ako útok odzadu. Dostatočne so mnou konzultoval tieto návrhy," skonštatoval s tým, že je to legitímna cesta, akou sa ešte počas rokovania vlády pokúsili zamestnávatelia cez rezort hospodárstva presadiť pripomienky, s ktorými neuspeli počas rokovania sociálnych partnerov.
Minister práce však považuje návrh novely Zákonníka práce, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach tripartity, za dobrý a vyvážený. Podľa Mihála, ktorý sa chystá stretnúť k téme Zákonníka práce s predstaviteľmi poslaneckých klubov budúci týždeň, by tak znenie, ktoré schválila vláda, nemuselo byť problematické. Jediným problematickým bodom, ktorý sa môže v parlamente riešiť, je podľa neho otázka odstupného.
Vláda vo štvrtok schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu je uvedené vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Minimálne mzdové nároky predstavujú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii. Každý zamestnanec by mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.
Meniť sa nakoniec nebude súčasná definícia závislej práce. Zmeny nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov. Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. Rezort tiež počas rokovania tripartity stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov z utorka až štvrtka na pondelok alebo piatok. V navrhovanej novele Zákonníka práce však zostáva automatický nárok na 5 týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce. Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.
