História Stopárovho sprievodcu po galaxii je históriou idealizmu, odhodlania, vášne, úspechov, prehier a extrémne dlhých prestávok na obed.
- Douglas Adams
Douglas Adams kedysi opísal nakrúcanie filmu ako “pokus grilovať biftek tým, že sa pri ňom strieda množstvo ľudí a zohrieva ho vlastným dychom”. Aj napriek tomu bol presvedčený, že Stopárov sprievodca je ideálna téma na sfilmovanie. No stále tu vyvstávala najdôležitejšia otázka: kto bude schopný nakrútiť film, ktorý je zároveň sci-fi, neľútostnou satirou i bláznivou paródiou? Po Adamsovej nečakanej smrti táto otázka nadobudla ešte väčšiu naliehavosť, pretože jeho blízky priateľ a kreatívny spolupracovník Robbie Stamp začal vyvíjať ešte väčšie úsilie, aby zrealizoval priateľov veľký sen.
Producent Gary BarberJonathan Glickman hovorí: “There’s a great legacy to this story, but we also felt that it was one that would have tremendous appeal to today’s audiences. You get zapped into this world filled with comedy and adventure, far away planets and alien creatures, yet it’s like nothing else you’ve ever experienced before.” “Vždy sme boli presvedčení, že práve Douglas Adams je vynálezcom modernej sci-fi komédie. Pred Krotiteľmi duchov a Mužmi v čiernom tu bol Stopárov sprievodca. Ak si spomeniete na kopu filmov z 80. a 90. rokov, neunikne vám, že sú inšpirované Douglasom Adamsom. A naším cieľom bolo preniesť na plátno príbeh, ktorý to celé odštartoval.”
Prvou vecou bolo nájsť scenáristu, ktorý by dokázal pokračovať v práci na scenári tam, kde Adams skončil. Bolo to neľahké zadanie, pretože divoko obrazný príbeh sa takpovediac vzpieral prevodu do klasickej lineárnej podoby filmového scenára. A tak produkcia hľadala niekoho, kto by bol schopný prekročiť hranice štandardného. Voľba napokon padla na Kareyho Kirkpatricka, ktorý dostatočne preukázal svoj zmysel pre humor i emotívnu zaangažovanosť svojím filmom Slepačí útek. Kirkpatrick bol oslovením ohromený, no jeho prvou reakciou bolo – v rozpore s populárnou radou Douglasa Adamsa – že upadol do paniky. Aj napriek tomu, že mu Adamsova kniha bola známa, nikdy v živote ju nečítal.
“Je mi jasné, že je veľa ľudí, ktorí by označili za rúhanie,” mieni Kirkpatrick, “že som prijal tú prácu bez toho, aby som si prečítal román, avšak v skutočnosti mi to poskytlo výhodu nezaťaženého pohľadu na tému. Nič ma nezväzovalo, jednoducho som sa na ten rozpracovaný scenár pozrel ako na skicu k nádherne odlišnému dobrodružnému sci-fi filmu.“
“I know there are those who will say ‘Blasphemy!’ to hear that I hadn’t read the book, but in fact I believe it gave me a huge advantage in approaching the material,” he says. “I simply had no preconceived notions in my head. Without any prior knowledge of Babel Fish or Ultimate Questions or Vogons, I was able to see it for what it was: a blueprint for a wonderfully different kind of sci-fi adventure movie.”
Samozrejme, Kirkpatrick mal aj isté zábrany.
„Mojou prvou myšlienkou bolo, že to predsa nemôžem zobrať,“ spomína. „Veď ten autor bol neodškriepiteľný génius, a ja do tej kategórie rozhodne nespadám. Myslím do kategórie autora viet, ako: Lietať je jednoduché, stačí sa len hodiť na zem a netrafiť. Takže som nebol vôbec naplnený optimizmom, ale na to stretnutie som aj napriek tomu šiel.“
Nielenže šiel na stretnutie, ale prijal ponúknutú šancu a pustil sa do práce. Výsledok stál za to.
„Pamätám sa, že som sa začítal do hotového scenára,“ spomína producent Robbie Stamp, „a na chrbte mi začali naskakovať zimomriavky. Hneď mi bolo jasné, že sa to podarilo. Bol to filmový scenár Stopárovho sprievodcu, malo to typickú adamsovskú atmosféru, ale pritom to malo začiatok, stred a koniec. Bolo v tom všetko. Kareymu sa to podarilo.“
Teraz išlo o to, nájsť vhodného režiséra.
“Voľba Gartha Jenningsa bola v podstate jednoduchá,“ spomína Roger Birnbaum. „Pôvodne sme uvažovali nad Jayom Roachom (Špionátor), ale mal už dohodnuté iné povinnosti, a potom sme stretli režiséra Spikea Jonzea, a ten nás upozornil na mimoriadne nadaného chlapíka z Anglicka, ktorý robil skvelé reklamy a hudobné klipy. Tak sme mu zavolali, zhruba sme mu povedali, že je tu taká možnosť, a navrhli sme mu, nech príde do Štátov predebatovať to. Privalil sa a hneď vyťahoval skice a nápady, ako by sa to dalo nakrútiť. Bola to láska na prvý pohľad. V momente sme vedeli, že toto je režisér Stopárovho sprievodcu.“
Od začiatku mal Jennings predstavu, že vo filme skombinuje najmodernejšie počítačové triky so staromódnymi filmovými trikmi, ktoré pochádzajú ešte z čias nemého filmu. To mu pripadalo ako ideálne na vystihnutie čudesného Adamsovho sveta, ako dobrý spôsob vyjadriť obrazom a strihom to, čo Adams vo svojom diele vyjadril písaným slovom. Cieľom tvorcov bolo vyhnúť sa akýmkoľvek klišé, obvyklým v súčasnom sci-fi filme plnom zvláštnych efektov, ktoré každý už vopred očakáva.
„Myslím, že všetci sme už trochu presýtení zvláštnych efektov,“ mieni Jennings. „Takže sme si povedali, že by bola škoda, keby sme tento film preplnili trikmi a odklonili pozornosť divákov. Samozrejme, že sú tu triky a efekty, ale netvoria ťažisko nášho filmu. Nie sú tu na to, aby vás ohúrili, ale sú súčasťou celkovej koncepcie príbehu. Ponechali sme veľa priestoru pre fantáziu diváka, čo je v súlade so zákonitosťami sveta, ktorý vytvoril Douglas Adams. Nezavrhli sme počítačovú grafiku, je jej tam plno, ale držali sme to pod kontrolou. Použili sme to ako korenie, nie v takom zmysle, že by celý film stál a padal na trikoch. Vytvorili sme veľmi zvláštny svet, a ak ho poniektorí označia za šialený, tak to by potom mali vidieť návrhy a skice, ktoré sme nerealizovali!“
Postupne tím doplnili ďalší tvorcovia. Väčšina z nich už predtým spolupracovala s Jenningsom a Goldsmithom na hudobných klipoch a reklamách. Bol to kameraman Igor Jadue-Lillo, produkčný výtvarník Joel Collins a kostýmový výtvarník Sammy Sheldon, ktorý sa zmocnil neobvyklého sveta Stopárovho sprievodcu s nevšedným dôvtipom.
Aj pre tie najbizarnejšie mimozemské kreatúry dali Jennings s Goldsmithom prednosť fyzickej realite pred počítačovou grafikou.
„Nebolo to jednoduché,“ spomína Nick Goldsmith, „ale som presvedčený, že aj pre hereckých predstaviteľov je to úplne iný pocit mať všetky postavy priamo na pľaci, ako hrať proti modrej ploche, s tým, že sa všetko dodatočne dorobí v počítači.“
Za tým účelom Jennings a Goldsmith využili služby firmy Jim Henson’s Creature Shop, založenej dnes už nežijúcim bábkarom Jimom Hensonom, ktorý sa preslávil nielen televíznym seriálom The Muppet Show, ale aj svojou spoluprácou na pôvodnej trilógii Star Wars. Vrcholom boli vyše dvojmetrové bábky mimozemskej rasy Vogonov, s kompletným ovládaním mimiky i pohybu, vytvorené z moduritu, gumy a penového latexu.
„Tieto potvory presiahli moje najfantastickejšie sny,“ hovorí Jennings. „Najviac si cením, že ich bolo možné režírovať ako živých hercov. Myslím, že viac kreativity sa žiadať ani nedalo.“
- Douglas Adams
Douglas Adams kedysi opísal nakrúcanie filmu ako “pokus grilovať biftek tým, že sa pri ňom strieda množstvo ľudí a zohrieva ho vlastným dychom”. Aj napriek tomu bol presvedčený, že Stopárov sprievodca je ideálna téma na sfilmovanie. No stále tu vyvstávala najdôležitejšia otázka: kto bude schopný nakrútiť film, ktorý je zároveň sci-fi, neľútostnou satirou i bláznivou paródiou? Po Adamsovej nečakanej smrti táto otázka nadobudla ešte väčšiu naliehavosť, pretože jeho blízky priateľ a kreatívny spolupracovník Robbie Stamp začal vyvíjať ešte väčšie úsilie, aby zrealizoval priateľov veľký sen.
Producent Gary BarberJonathan Glickman hovorí: “There’s a great legacy to this story, but we also felt that it was one that would have tremendous appeal to today’s audiences. You get zapped into this world filled with comedy and adventure, far away planets and alien creatures, yet it’s like nothing else you’ve ever experienced before.” “Vždy sme boli presvedčení, že práve Douglas Adams je vynálezcom modernej sci-fi komédie. Pred Krotiteľmi duchov a Mužmi v čiernom tu bol Stopárov sprievodca. Ak si spomeniete na kopu filmov z 80. a 90. rokov, neunikne vám, že sú inšpirované Douglasom Adamsom. A naším cieľom bolo preniesť na plátno príbeh, ktorý to celé odštartoval.”
Prvou vecou bolo nájsť scenáristu, ktorý by dokázal pokračovať v práci na scenári tam, kde Adams skončil. Bolo to neľahké zadanie, pretože divoko obrazný príbeh sa takpovediac vzpieral prevodu do klasickej lineárnej podoby filmového scenára. A tak produkcia hľadala niekoho, kto by bol schopný prekročiť hranice štandardného. Voľba napokon padla na Kareyho Kirkpatricka, ktorý dostatočne preukázal svoj zmysel pre humor i emotívnu zaangažovanosť svojím filmom Slepačí útek. Kirkpatrick bol oslovením ohromený, no jeho prvou reakciou bolo – v rozpore s populárnou radou Douglasa Adamsa – že upadol do paniky. Aj napriek tomu, že mu Adamsova kniha bola známa, nikdy v živote ju nečítal.
“Je mi jasné, že je veľa ľudí, ktorí by označili za rúhanie,” mieni Kirkpatrick, “že som prijal tú prácu bez toho, aby som si prečítal román, avšak v skutočnosti mi to poskytlo výhodu nezaťaženého pohľadu na tému. Nič ma nezväzovalo, jednoducho som sa na ten rozpracovaný scenár pozrel ako na skicu k nádherne odlišnému dobrodružnému sci-fi filmu.“
“I know there are those who will say ‘Blasphemy!’ to hear that I hadn’t read the book, but in fact I believe it gave me a huge advantage in approaching the material,” he says. “I simply had no preconceived notions in my head. Without any prior knowledge of Babel Fish or Ultimate Questions or Vogons, I was able to see it for what it was: a blueprint for a wonderfully different kind of sci-fi adventure movie.”
Samozrejme, Kirkpatrick mal aj isté zábrany.
„Mojou prvou myšlienkou bolo, že to predsa nemôžem zobrať,“ spomína. „Veď ten autor bol neodškriepiteľný génius, a ja do tej kategórie rozhodne nespadám. Myslím do kategórie autora viet, ako: Lietať je jednoduché, stačí sa len hodiť na zem a netrafiť. Takže som nebol vôbec naplnený optimizmom, ale na to stretnutie som aj napriek tomu šiel.“
Nielenže šiel na stretnutie, ale prijal ponúknutú šancu a pustil sa do práce. Výsledok stál za to.
„Pamätám sa, že som sa začítal do hotového scenára,“ spomína producent Robbie Stamp, „a na chrbte mi začali naskakovať zimomriavky. Hneď mi bolo jasné, že sa to podarilo. Bol to filmový scenár Stopárovho sprievodcu, malo to typickú adamsovskú atmosféru, ale pritom to malo začiatok, stred a koniec. Bolo v tom všetko. Kareymu sa to podarilo.“
Teraz išlo o to, nájsť vhodného režiséra.
“Voľba Gartha Jenningsa bola v podstate jednoduchá,“ spomína Roger Birnbaum. „Pôvodne sme uvažovali nad Jayom Roachom (Špionátor), ale mal už dohodnuté iné povinnosti, a potom sme stretli režiséra Spikea Jonzea, a ten nás upozornil na mimoriadne nadaného chlapíka z Anglicka, ktorý robil skvelé reklamy a hudobné klipy. Tak sme mu zavolali, zhruba sme mu povedali, že je tu taká možnosť, a navrhli sme mu, nech príde do Štátov predebatovať to. Privalil sa a hneď vyťahoval skice a nápady, ako by sa to dalo nakrútiť. Bola to láska na prvý pohľad. V momente sme vedeli, že toto je režisér Stopárovho sprievodcu.“
Od začiatku mal Jennings predstavu, že vo filme skombinuje najmodernejšie počítačové triky so staromódnymi filmovými trikmi, ktoré pochádzajú ešte z čias nemého filmu. To mu pripadalo ako ideálne na vystihnutie čudesného Adamsovho sveta, ako dobrý spôsob vyjadriť obrazom a strihom to, čo Adams vo svojom diele vyjadril písaným slovom. Cieľom tvorcov bolo vyhnúť sa akýmkoľvek klišé, obvyklým v súčasnom sci-fi filme plnom zvláštnych efektov, ktoré každý už vopred očakáva.
„Myslím, že všetci sme už trochu presýtení zvláštnych efektov,“ mieni Jennings. „Takže sme si povedali, že by bola škoda, keby sme tento film preplnili trikmi a odklonili pozornosť divákov. Samozrejme, že sú tu triky a efekty, ale netvoria ťažisko nášho filmu. Nie sú tu na to, aby vás ohúrili, ale sú súčasťou celkovej koncepcie príbehu. Ponechali sme veľa priestoru pre fantáziu diváka, čo je v súlade so zákonitosťami sveta, ktorý vytvoril Douglas Adams. Nezavrhli sme počítačovú grafiku, je jej tam plno, ale držali sme to pod kontrolou. Použili sme to ako korenie, nie v takom zmysle, že by celý film stál a padal na trikoch. Vytvorili sme veľmi zvláštny svet, a ak ho poniektorí označia za šialený, tak to by potom mali vidieť návrhy a skice, ktoré sme nerealizovali!“
Postupne tím doplnili ďalší tvorcovia. Väčšina z nich už predtým spolupracovala s Jenningsom a Goldsmithom na hudobných klipoch a reklamách. Bol to kameraman Igor Jadue-Lillo, produkčný výtvarník Joel Collins a kostýmový výtvarník Sammy Sheldon, ktorý sa zmocnil neobvyklého sveta Stopárovho sprievodcu s nevšedným dôvtipom.
Aj pre tie najbizarnejšie mimozemské kreatúry dali Jennings s Goldsmithom prednosť fyzickej realite pred počítačovou grafikou.
„Nebolo to jednoduché,“ spomína Nick Goldsmith, „ale som presvedčený, že aj pre hereckých predstaviteľov je to úplne iný pocit mať všetky postavy priamo na pľaci, ako hrať proti modrej ploche, s tým, že sa všetko dodatočne dorobí v počítači.“
Za tým účelom Jennings a Goldsmith využili služby firmy Jim Henson’s Creature Shop, založenej dnes už nežijúcim bábkarom Jimom Hensonom, ktorý sa preslávil nielen televíznym seriálom The Muppet Show, ale aj svojou spoluprácou na pôvodnej trilógii Star Wars. Vrcholom boli vyše dvojmetrové bábky mimozemskej rasy Vogonov, s kompletným ovládaním mimiky i pohybu, vytvorené z moduritu, gumy a penového latexu.
„Tieto potvory presiahli moje najfantastickejšie sny,“ hovorí Jennings. „Najviac si cením, že ich bolo možné režírovať ako živých hercov. Myslím, že viac kreativity sa žiadať ani nedalo.“
