Nicole Kidman
Pravda nepotrebuje preklad...
POLITICKÝ THRILLER Z 21. STOROČIA – príbeh podozrenia z vnútra OSN
„Považoval som za úžasne inšpiratívny základ budúceho filmu explozívnu medzinárodnú situáciu a nutnosť riešiť záhadu pod nesmiernym tlakom časovej tiesne,“ hovorí Sydney Pollack. Bol však veľmi sklamaný, že doposiaľ žiadny film sa nenatáčal priamo na „posvätnom teritóriu OSN“, na východnej strane Manhattanu. Dokonca aj Alfred Hitchcock bol odmietnutý, keď o také povolenie žiadal. Vďaka zvláštnej diplomatickej misii sa však Pollackovi podarilo vyjednať si povolenie k prístupu do tejto „svätyne“ a tak sa film „Tlmočníčka“ odvíja v kráľovstve svetovej moci, ktorá je takto vo filme prezentovaná úplne prvýkrát.
Jeden z troch scenáristov Charles Randolph hovorí: „OSN je perfektné prostredie pre medzinárodné intrigy, ako ich prezentovali klasické filmy z minulého storočia, ktoré natáčal napr. Alfred Hitchcock. Všetky rozhodnutia, ktoré sa urobia v týchto kuloároch moci, majú obrovský význam pre celý svet. Zvlášť teraz je latka vyššie, než kedykoľvek predtým. A to pre ľudí, ktorí sú zapletení do tejto historky znamená, že sú omnoho zraniteľnejší, pretože musia čeliť konšpirácii, ktorá je nesmierne zložitá a mocná.“
Zámer filmu pôvodne vychádza z predstáv producentov Erica Fellnera a Tima Bevana zo spoločnosti Working Title Films. Chceli, aby vznikla dráma z prostredia medzinárodnej diplomacie, kde akýkoľvek skutok, alebo len slovo, môže ovplyvniť osud ľudí na opačnej strane zemegule.
Bevan: „S Ericom sme už pred časom mali predstavu o tlmočníkovi, alebo o niekom, kto sa pohybuje v tomto výlučnom svete štátnikov a politikov a naraz sa ocitne v krízovej situácii, kedy je sám schopný zmeniť priebeh udalostí, ktoré môžu ovplyvniť svet. Tá myšlienka sa nám postupne javila stále jasnejšia.“ Tiež prezident spoločnosti Universal Pictures Kevin Misher prejavil záujem o takto politicky motivovaný thriller a obrátil sa na Bevana a Fellnera, „pretože som dúfal, že majú niečo podobné v zámere. Skvelý nápad, zasadiť dej priamo do srdca OSN sme nemohli nevyužiť.“
Misher však medzitým opustil štúdio Universal Pictures a stal sa nezávislým producentom, avšak aj naďalej spolupracoval s Fellnerom a Bevanom. Misher spomína: „Narodil som sa a vyrástol v New Yorku a to pre mňa ako pre producenta bola príležitosť urobiť filmový thriller v klasickom slova zmysle, taký, s akými som v 70-tych rokoch vyrastal. Prijal som to ako výzvu.“
Produkčný team sa hneď pustil do rešerší, spojil sa s bezpečnostnou službou, zamestnancami, tlmočníkmi a uskutočnil rozsiahlu exkurziu v celej budove OSN. Misher spomína: „Jedna z vecí, ktorá nás naozaj ovplyvnila a ktorú sme chceli mať vo filme bola otázka: akú dynamickú úlohu hrá OSN v súčasnom, globálne prepojenom svete? Je to úžasné, že obyčajný outsider sa na to môže zrazu pozrieť z vnútra.“ Vtedy začali prieskumné práce tiež pre režiséra Sydneyho Pollacka. Misher: „Spomínam si, ako Pollack prišiel na stretnutie s nami a pripomenul svoj film „Tri dni Kondora“, ktorý natočil pred rokmi a prehlásil, že tento scenár chce natočiť v podobnom štýle. Hneď nám povedal niekoľko detailov, ako postaviť príbeh „Tlmočníčka“, aby z toho vznikla živá, súčasná udalosť pre publikum.“
Popri spolupráci so scenáristami, Pollack študoval nielen prebiehajúce procedúry v OSN, ale tiež život a podmienky tlmočníkov a zaoberal sa africkou politikou. Popri výbere dvoch hlavných postáv šlo o voľbu afrického teritória, ktorého predstaviteľ je vážne ohrozený. Bolo rozhodnuté, zvoliť fiktívnu krajinu. Pollack vysvetľuje: „Nechceli sme použiť reálny štát, pretože by sme sa museli prispôsobiť množstvu existujúcich okolností“.
Podľa Charlesa Randolpha (jedného zo scenáristov) bola krajina Matobo vykreslená ako subsaharská krajina v Južnej Afrike, podobná Zimbabwe alebo Mozambiku. Obidve spomenuté krajiny sa potýkajú s domácimi konfliktami a vojnami. Čo sa týka jazyka, za pomoci jazykového centra vo Veľkej Británii, bol pre film vytvorený jazyk podobný Swahilčine a Shone, ktorým sa hovorí vo východnej a južnej Afrike. Tento umelý jazyk „KU“ (ktorý Nicole Kidmanová obdivuhodne zvládla a ktorý v skutočnosti neexistuje), obsahuje prvky obidvoch spomenutých jazykov.
Pollack sa v tomto filme usiloval o maximálnu autentickosť a preto, keď dostal oficiálne rozhodnutie, že je vylúčené vstúpiť na územie OSN s kamerou, bol rozhodnutý ísť až za samotným generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom a snažiť sa získať povolenie natáčať v budove OSN. Pollack: „Téma filmu „Tlmočníčka“ ma veľmi zaujala práve preto, že sa odohráva v prostredí OSN a naivne som predpokladal, že tam budem môcť natáčať. Lenže neskôr som sa dozvedel, že je to vylúčené a že z tohto zákazu doposiaľ nebola udelená žiadna výnimka. Až doposiaľ sa okrem diplomatov na túto pôdu podarilo vstúpiť len málo Američanom a dozvedieť sa, čo sa tam vlastne odohráva. Aj z tohto dôvodu som vyvinul maximálne úsilie a hľadal som kohokoľvek, kto by nám mohol pomôcť, resp. sprostredkovať schôdzku s Kofim Annanom.
Ukázalo sa, že rozhodujúcou osobnosťou je generálny sekretár pre komunikáciu a verejné informácie Shashi Tharoor, ktorý je súčasne nadšeným priaznivcom filmu. Usúdil, že nastali časy, kedy je potrebné urobiť v doterajších zvykoch zmeny. Svoje stanovisko vysvetlil aj Kofimu Annanovi: „Sme síce organizácia združujúca vlády, ale pracujeme pre ľudí. A myslím si, že je dôležité umožniť im bližší pohľad na OSN. Zmyslom príbehu je ukázať základné hodnoty tejto inštitúcie. A ak za nami príde osobnosť formátu Sydneyho Pollacka s príbehom, kedy je OSN ťažiskom sprisahania, nielen atraktívnou kulisou, je zrejmé, že tejto inštitúcii prejavuje patričný rešpekt, aký si zaslúži. Takže náš postoj by mal byť celkom jasný.“
Pollack pred Annanom netajil, že tu ide o historku úplne fiktívnu, ktorá ale nie je pozitívnou reklamou pre OSN, ale že hlavná postava, tlmočníčka Silvia Broomová je vášnivo oddaná zásadám OSN. Vyrástla v prostredí strašného politického teroru a pevne stojí za systémom diplomacie. A že tento príbeh je o moci slova, ktoré stojí proti zbraniam. Bolo to veľmi užitočné stretnutie. Annan dal nakoniec natáčaniu zelenú. Vyžiadal si len, že Tharoor to všetko prejedná s prezidentmi obidvoch základných OSN, Generálneho zhromaždenia a Bezpečnostnou radou. „Zábery z OSN sa len občas objavujú v televíznom spravodajstve o významných politických udalostiach. Túto atmosféru sme nemohli zachytiť nikde inde, než v tomto autentickom prostredí,“ hovorí Sydney Pollack.
Jeden z troch scenáristov Charles Randolph hovorí: „OSN je perfektné prostredie pre medzinárodné intrigy, ako ich prezentovali klasické filmy z minulého storočia, ktoré natáčal napr. Alfred Hitchcock. Všetky rozhodnutia, ktoré sa urobia v týchto kuloároch moci, majú obrovský význam pre celý svet. Zvlášť teraz je latka vyššie, než kedykoľvek predtým. A to pre ľudí, ktorí sú zapletení do tejto historky znamená, že sú omnoho zraniteľnejší, pretože musia čeliť konšpirácii, ktorá je nesmierne zložitá a mocná.“
Zámer filmu pôvodne vychádza z predstáv producentov Erica Fellnera a Tima Bevana zo spoločnosti Working Title Films. Chceli, aby vznikla dráma z prostredia medzinárodnej diplomacie, kde akýkoľvek skutok, alebo len slovo, môže ovplyvniť osud ľudí na opačnej strane zemegule.
Bevan: „S Ericom sme už pred časom mali predstavu o tlmočníkovi, alebo o niekom, kto sa pohybuje v tomto výlučnom svete štátnikov a politikov a naraz sa ocitne v krízovej situácii, kedy je sám schopný zmeniť priebeh udalostí, ktoré môžu ovplyvniť svet. Tá myšlienka sa nám postupne javila stále jasnejšia.“ Tiež prezident spoločnosti Universal Pictures Kevin Misher prejavil záujem o takto politicky motivovaný thriller a obrátil sa na Bevana a Fellnera, „pretože som dúfal, že majú niečo podobné v zámere. Skvelý nápad, zasadiť dej priamo do srdca OSN sme nemohli nevyužiť.“
Misher však medzitým opustil štúdio Universal Pictures a stal sa nezávislým producentom, avšak aj naďalej spolupracoval s Fellnerom a Bevanom. Misher spomína: „Narodil som sa a vyrástol v New Yorku a to pre mňa ako pre producenta bola príležitosť urobiť filmový thriller v klasickom slova zmysle, taký, s akými som v 70-tych rokoch vyrastal. Prijal som to ako výzvu.“
Produkčný team sa hneď pustil do rešerší, spojil sa s bezpečnostnou službou, zamestnancami, tlmočníkmi a uskutočnil rozsiahlu exkurziu v celej budove OSN. Misher spomína: „Jedna z vecí, ktorá nás naozaj ovplyvnila a ktorú sme chceli mať vo filme bola otázka: akú dynamickú úlohu hrá OSN v súčasnom, globálne prepojenom svete? Je to úžasné, že obyčajný outsider sa na to môže zrazu pozrieť z vnútra.“ Vtedy začali prieskumné práce tiež pre režiséra Sydneyho Pollacka. Misher: „Spomínam si, ako Pollack prišiel na stretnutie s nami a pripomenul svoj film „Tri dni Kondora“, ktorý natočil pred rokmi a prehlásil, že tento scenár chce natočiť v podobnom štýle. Hneď nám povedal niekoľko detailov, ako postaviť príbeh „Tlmočníčka“, aby z toho vznikla živá, súčasná udalosť pre publikum.“
Popri spolupráci so scenáristami, Pollack študoval nielen prebiehajúce procedúry v OSN, ale tiež život a podmienky tlmočníkov a zaoberal sa africkou politikou. Popri výbere dvoch hlavných postáv šlo o voľbu afrického teritória, ktorého predstaviteľ je vážne ohrozený. Bolo rozhodnuté, zvoliť fiktívnu krajinu. Pollack vysvetľuje: „Nechceli sme použiť reálny štát, pretože by sme sa museli prispôsobiť množstvu existujúcich okolností“.
Podľa Charlesa Randolpha (jedného zo scenáristov) bola krajina Matobo vykreslená ako subsaharská krajina v Južnej Afrike, podobná Zimbabwe alebo Mozambiku. Obidve spomenuté krajiny sa potýkajú s domácimi konfliktami a vojnami. Čo sa týka jazyka, za pomoci jazykového centra vo Veľkej Británii, bol pre film vytvorený jazyk podobný Swahilčine a Shone, ktorým sa hovorí vo východnej a južnej Afrike. Tento umelý jazyk „KU“ (ktorý Nicole Kidmanová obdivuhodne zvládla a ktorý v skutočnosti neexistuje), obsahuje prvky obidvoch spomenutých jazykov.
Pollack sa v tomto filme usiloval o maximálnu autentickosť a preto, keď dostal oficiálne rozhodnutie, že je vylúčené vstúpiť na územie OSN s kamerou, bol rozhodnutý ísť až za samotným generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom a snažiť sa získať povolenie natáčať v budove OSN. Pollack: „Téma filmu „Tlmočníčka“ ma veľmi zaujala práve preto, že sa odohráva v prostredí OSN a naivne som predpokladal, že tam budem môcť natáčať. Lenže neskôr som sa dozvedel, že je to vylúčené a že z tohto zákazu doposiaľ nebola udelená žiadna výnimka. Až doposiaľ sa okrem diplomatov na túto pôdu podarilo vstúpiť len málo Američanom a dozvedieť sa, čo sa tam vlastne odohráva. Aj z tohto dôvodu som vyvinul maximálne úsilie a hľadal som kohokoľvek, kto by nám mohol pomôcť, resp. sprostredkovať schôdzku s Kofim Annanom.
Ukázalo sa, že rozhodujúcou osobnosťou je generálny sekretár pre komunikáciu a verejné informácie Shashi Tharoor, ktorý je súčasne nadšeným priaznivcom filmu. Usúdil, že nastali časy, kedy je potrebné urobiť v doterajších zvykoch zmeny. Svoje stanovisko vysvetlil aj Kofimu Annanovi: „Sme síce organizácia združujúca vlády, ale pracujeme pre ľudí. A myslím si, že je dôležité umožniť im bližší pohľad na OSN. Zmyslom príbehu je ukázať základné hodnoty tejto inštitúcie. A ak za nami príde osobnosť formátu Sydneyho Pollacka s príbehom, kedy je OSN ťažiskom sprisahania, nielen atraktívnou kulisou, je zrejmé, že tejto inštitúcii prejavuje patričný rešpekt, aký si zaslúži. Takže náš postoj by mal byť celkom jasný.“
Pollack pred Annanom netajil, že tu ide o historku úplne fiktívnu, ktorá ale nie je pozitívnou reklamou pre OSN, ale že hlavná postava, tlmočníčka Silvia Broomová je vášnivo oddaná zásadám OSN. Vyrástla v prostredí strašného politického teroru a pevne stojí za systémom diplomacie. A že tento príbeh je o moci slova, ktoré stojí proti zbraniam. Bolo to veľmi užitočné stretnutie. Annan dal nakoniec natáčaniu zelenú. Vyžiadal si len, že Tharoor to všetko prejedná s prezidentmi obidvoch základných OSN, Generálneho zhromaždenia a Bezpečnostnou radou. „Zábery z OSN sa len občas objavujú v televíznom spravodajstve o významných politických udalostiach. Túto atmosféru sme nemohli zachytiť nikde inde, než v tomto autentickom prostredí,“ hovorí Sydney Pollack.
