Režisér Zhang Yimou sa preslávil svojimi nádhernými citlivými portrétmi Číny. Nepokladá sa za odborníka na akčný film, skôr za nadšeného študenta tohoto žánru. Už po prvom vpáde do filmov „Wuxia“ (filmy o bojových umeniach), z ktorých bol Hrdina nominovaný na cenu Akadémie, Zhang celkom podľahol akčným filmom. „Tentoraz som odvážnejší a dá sa povedať, že na žáner som si zvykol,“ hovorí najospevovanejší čínsky režisér, „Tento film je, takpovediac, pocta filmom o kung fu.“ Pozadie bambusového pralesu je neoddeliteľne spojené s filmami o bojovom umení. Ang Lee natáčal scény pre film Tiger a drak v bambusovom pralese - vlastne každý režisér za posledných päťdesiat rokov natáčal bojové scény v bambusovom pralese… Akoby každý skutočný bojovník musel najskôr zápasiť v bambusovom pralese… Takže keď som chcel natočiť film o bojovom umení, musel som natáčať v bambusovom pralese, aby som dodržal tradíciu. Upravil som si ju ale podľa seba. Každá scéna sa niečím líšila. Dvaja milenci na úteku zápasia na zemi, ale protivník na nich útočí z vrchu. Na Ukrajine sneh napadol skoro, už v októbri. Keď sme boli v polovici natáčania jednej scény, začalo husto snežiť, a ja som sa začal báť: keď to takto bude pokračovať, za chvíľu opadajú všetky listy a vo filme nebude správna časová náväznosť. Musel som sa rozhodnúť a po zvážení som tu scénu natočil so snehom. Lenže už sa začala točiť skôr, takže sme museli spraviť zmeny v scenári, v rytme natáčania atď. Keď sa teraz pozriem na výsledok, cítim, že som mal ohromné šťastie. Sneh v tej scéne prispel k dokonalej nálade. Je to osud, niekto tam hore sa rozhodol, že mi pomôže. Pri natáčaní v Pivonkovom pavilóne sme museli vystavať veľmi komplikovanú scénu, aby sme zachytili „Hru s ozvenou“ Mei a Lea, ale v bojových scénach, v akcii, sú všetky zvláštne efekty až na druhom mieste – hlavne je to citové putovanie, osud troch hlavných postáv. Filmy sú najmä o ľuďoch, nech je to akýkoľvek žáner.
Napriek tomu, že Takeshi Kaneshiro je jeden z popredných a najznámejších hercov, so spolupráce s režisérom, ktorého práce boli trikrát nominované na cenu Akadémie, mal strach. „Bál som sa, že poviem niečo zle, alebo že budem robiť chyby, ale Zhang ma vždy veľmi podporil,“ hovorí japonsko-thaiwanský herec, „Vysvetlí, čo chce, a keď ho počúvate, znie to ako nejaký príbeh – bol som okúzlený, a vždy som presne vedel, čo mám robiť.“
Aj hongkongskú superhviezdu Andy Lau očaril režisérov skvelý rozprávačský štýl: „Keď som prijal rolu vo filme, myslel som si, že tam bude veľa bojových scén, ale potom som si uvedomil, že Yimou sa snaží o portrét, ktorý ide do hĺbky postáv a presne vykresľuje ich povahové rysy… Zhang Yimou na vás nastaví kameru a hotovo. Ak ste dobrý, ste proste dobrý. A ak nie, tak jednoducho…“ Otázka, či je Lay dobrý, neprichádza pre Zhang Yimoua vôbec do úvahy. „Je to skvelý herec,“ hovorí Zhang, „Dokáže na povel plakať aj päťkrát za sebou, čo nie je ľahké – a po každý raz je o niečo lepší.“
Zhang Ziyi, od svojho debutu v Zhangovom „The Road Home“, s ním spolupracovala už veľakrát. Ale stále ju udivuje režisérovo hľadanie a túžba po dokonalom detaile a poetickom vyjadrení. V Klane lietajúcich dýk hrá Zhang Ziyi slepú tanečnicu, ktorá nie je tým, čím sa zdá byť. Aby sa na svoju neľahkú úlohu pripravila, žila Zhang dva mesiace so slepou ženou. „Keď mala dvanásť rokov,“ hovorí Zhang, „prišla o zrak kvôli nádoru na mozgu. Najskôr som nemala tušenie, ako odlišný je svet slepého človeka.“ Rola, ktorú Zhang Ziyi stvárnila, jej tiež umožnila predviesť svoje tanečné nadanie, ktoré si zdokonaľovala už od jedenástich rokov.
Napriek tomu, že Takeshi Kaneshiro je jeden z popredných a najznámejších hercov, so spolupráce s režisérom, ktorého práce boli trikrát nominované na cenu Akadémie, mal strach. „Bál som sa, že poviem niečo zle, alebo že budem robiť chyby, ale Zhang ma vždy veľmi podporil,“ hovorí japonsko-thaiwanský herec, „Vysvetlí, čo chce, a keď ho počúvate, znie to ako nejaký príbeh – bol som okúzlený, a vždy som presne vedel, čo mám robiť.“
Aj hongkongskú superhviezdu Andy Lau očaril režisérov skvelý rozprávačský štýl: „Keď som prijal rolu vo filme, myslel som si, že tam bude veľa bojových scén, ale potom som si uvedomil, že Yimou sa snaží o portrét, ktorý ide do hĺbky postáv a presne vykresľuje ich povahové rysy… Zhang Yimou na vás nastaví kameru a hotovo. Ak ste dobrý, ste proste dobrý. A ak nie, tak jednoducho…“ Otázka, či je Lay dobrý, neprichádza pre Zhang Yimoua vôbec do úvahy. „Je to skvelý herec,“ hovorí Zhang, „Dokáže na povel plakať aj päťkrát za sebou, čo nie je ľahké – a po každý raz je o niečo lepší.“
Zhang Ziyi, od svojho debutu v Zhangovom „The Road Home“, s ním spolupracovala už veľakrát. Ale stále ju udivuje režisérovo hľadanie a túžba po dokonalom detaile a poetickom vyjadrení. V Klane lietajúcich dýk hrá Zhang Ziyi slepú tanečnicu, ktorá nie je tým, čím sa zdá byť. Aby sa na svoju neľahkú úlohu pripravila, žila Zhang dva mesiace so slepou ženou. „Keď mala dvanásť rokov,“ hovorí Zhang, „prišla o zrak kvôli nádoru na mozgu. Najskôr som nemala tušenie, ako odlišný je svet slepého človeka.“ Rola, ktorú Zhang Ziyi stvárnila, jej tiež umožnila predviesť svoje tanečné nadanie, ktoré si zdokonaľovala už od jedenástich rokov.
