Ridley Scott pracoval na projekte „Tripoli“ so scenáristom Williamom Monahanom, keď začali diskutovať o natočení tohto filmu, s pohľadom na križiakov. „To je veľmi bohaté obdobie v histórii,“ hovorí Scott. „Keď sa na tých 200 rokov pozriete historicky, vidíte najrôznejšie ľudské správanie. Môžete ísť a takmer chirurgicky vyrezať okamih, ktorý chcete preskúmať.“
Citlivosť a vnímavosť Monahanovho scenára, v rukách obdivovaného filmára akým je Ridley Scott, bolo veľkým lákadlom pre hercov, ktorí sa na filme mali podieľať. „Je to obdobie, v ktorom existuje mnoho paralel k dnešnému svetu: ako vychádzať s kresťanmi a moslimami a naopak. Ako si vzájomne vychádzať v ústrety, aké sú ich záujmy,“ komentuje Jeremy Irons. „Tento príbeh má dozvuky aj v súčasnosti.“
Scott zdôrazňuje, že natáča filmový príbeh podľa histórie, nie dokument. „Kráľovstvo nebeské“ používa historické udalosti ako plátno, na ktoré bude namaľovaná bohatá ľudská dráma. „Vybrali sme historický bod, v ktorom vidíme stav mieru, ktorý dnes nie sme schopní dosiahnuť,“ poznamenáva. „To je na tom to fascinujúce. Pokúšame sa ukázať obidve strany vo vyváženom svetle. Hrdina, Balian, muž, ktorý má na srdci hlavne „správnu akciu“. Jednou z najsilnejších postáv vo filme je Saladin, ktorého predstavuje moslim.“
Monahan je dlho fascinovaný latinským kráľovstvom Jeruzalema, hlavne vládou Baldwina IV. „Bola to doba vyváženosti medzi križiackym štátom a moslimami,“ hovorí. „Rovnováha síl. Je to čiastočne praktické prímerie, ale je tam tiež určitá fascinácia medzi kultúrami.“ Vzájomný rešpekt pre mier dodržuje kráľ Baldwin IV. a Saladin, ktorí sú obidvaja na nože s extrémistami vo svojich táboroch.
V okamihu, kedy film začína, funguje prímerie. „Obchod existuje obidvoma smermi,“ komentuje Monahan. „Ľudia koexistujú. Latinské kráľovstvo stálo skoro sto rokov na tomto bode. A len omyl – chamtivosť, ctižiadostivosť, fanatizmus – ním začne otriasať.“
Citlivosť a vnímavosť Monahanovho scenára, v rukách obdivovaného filmára akým je Ridley Scott, bolo veľkým lákadlom pre hercov, ktorí sa na filme mali podieľať. „Je to obdobie, v ktorom existuje mnoho paralel k dnešnému svetu: ako vychádzať s kresťanmi a moslimami a naopak. Ako si vzájomne vychádzať v ústrety, aké sú ich záujmy,“ komentuje Jeremy Irons. „Tento príbeh má dozvuky aj v súčasnosti.“
Scott zdôrazňuje, že natáča filmový príbeh podľa histórie, nie dokument. „Kráľovstvo nebeské“ používa historické udalosti ako plátno, na ktoré bude namaľovaná bohatá ľudská dráma. „Vybrali sme historický bod, v ktorom vidíme stav mieru, ktorý dnes nie sme schopní dosiahnuť,“ poznamenáva. „To je na tom to fascinujúce. Pokúšame sa ukázať obidve strany vo vyváženom svetle. Hrdina, Balian, muž, ktorý má na srdci hlavne „správnu akciu“. Jednou z najsilnejších postáv vo filme je Saladin, ktorého predstavuje moslim.“
Monahan je dlho fascinovaný latinským kráľovstvom Jeruzalema, hlavne vládou Baldwina IV. „Bola to doba vyváženosti medzi križiackym štátom a moslimami,“ hovorí. „Rovnováha síl. Je to čiastočne praktické prímerie, ale je tam tiež určitá fascinácia medzi kultúrami.“ Vzájomný rešpekt pre mier dodržuje kráľ Baldwin IV. a Saladin, ktorí sú obidvaja na nože s extrémistami vo svojich táboroch.
V okamihu, kedy film začína, funguje prímerie. „Obchod existuje obidvoma smermi,“ komentuje Monahan. „Ľudia koexistujú. Latinské kráľovstvo stálo skoro sto rokov na tomto bode. A len omyl – chamtivosť, ctižiadostivosť, fanatizmus – ním začne otriasať.“
