STANISLAV ŠTEPKA,
spisovateľ, dramatik, textár, herec, režisér - narodil sa 26. júla 1944 v Radošine, okres Topoľčany; pôvodným povolaním učiteľ a novinár. Je zakladateľom, autorom hier hercom a umeleckým šéfom Radošinského naivného divadla. Premiérové vystúpenie RND s prvou hrou Stanislava Štepku Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z sa uskutočnilo v Radošine - 25. decembra 1963.
Stanislav Štepka vytvoril pre Radošinské naivné divadlo nezameniteľný, originálny divadelný štýl, ktorým predurčil svojmu autorskému divadlu osobité, skrz-naskrz jedinečné postavenie v slovenskom divadle. Jedným z najcharakteristickejších znakov tvorby Stanislava Štepku je originálny slovenský humor, prameniaci nielen z ľudovej a pseudoľudovej frazeológie, ale najmä z hlbokého poznania národnej mentality; Štepka takisto funkčne využíva rodný radošinský dialekt, ktorým vtipne a obratne nahrádza, ale miestami i vytvára, súčasnú slovenskú hovorovú reč.
Predstavenia Radošinského naivného divadla s hrami Stanislava Štepku, v kongeniálnej réžii Juraja Nvotu, Ondreja Spišáka a Milana Lasicu, s hudbou skladateľa Jána Melkoviča, sú permanantne vypredané a vo väčšine dosahujú niekoľko stoviek repríz (zľudovená Štepkova komédia Jááánošííík drží pôvodný slovenský činoherný divadelný rekord – 607 repríz).
Radošinské naivné divadlo pravidelne vystupuje na svojej stálej scéne v Bratislave (Škultétyho ul. 5), ale aj v divadlách po celom bývalom Česko-Slovensku, pravidelne vystupuje v Prahe a často i v zahraničí (USA, Kanada, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, bývalá Juhoslávia).
Hry Stanislava Štepka, ktoré napísal a uviedol v Radošinskom naivnom divadle: Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963), Pitva (1966), Z duba padol, oddýchol si (1968), Pŕŕŕ (1969), Jááánošííík (1970), Človečina (1971), Alžbeta Hrozná (1975), Hrob lásky (1977), Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes, ak sme nepomreli (1978), Slovenské tango (1979), Kúpeľná sezóna (1980), Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B (1984), O čo ide (1985), Nebo, peklo, raj (1986), Ženské oddelenie (1987), Loď Svet (1988), Vygumuj a napíš (1989), Pokoj domu tomuto (1990), Lás-ka-nie (1992), Delostrelci na Mesiaci (1992), Hostinec Grand (1993), Dohoda možná (1994), Malá srdcová príhoda (1994), Štedrý divadelný večer (1994), Materské znamienko (1995), Kino Pokrok (1995), Tata (1996), Konečná stanica (1997), Ako som vstúpil do seba (1998), Včela v zime (1999), Súpis dravcov (2000), Jááánošííík (po tridsiatich rokoch), 2000, Chaplyn (2000), Návod na použitie (2001).
V spolupráci s Jiřím Suchým napísali pre Semafor a RND „federálny insitný muzikálik“ Nevesta predaná Kubovi (1984), text vyšiel aj knižne (Tatran Bratislava 1987) a s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským sú autormi javiskovej kabaretnej koláže pre RND a Štúdo S Kam na to chodíme (1991), ktorá takisto vyšla aj knižne (Smena Bratislava 1991).
Pre Trnavské divadlo napísal voľnú trilógiu Ako som vstúpil do seba (1981), Ako sme sa hľadali (1983), Ako bolo (1984), komédiu Hotel Európa (1988) a koláž z trilógie Ako... - Ako áno – ako nie (1990). Niektoré jeho hry hrali aj iné profesionálne divadlá (Martin, Košice, Nitra, Prešov, Zlín). Slovenské národné divadlo uviedlo jeho "veselú správu o trpkom osude cicavcov" Zverokruh (1994). Štepka je takisto autorom mnohých filmových (Víno vinovaté, Dedinský sen, Dobrá správa, Ježiško zvoní, otvorte, Čierna ovca), televíznych (Ženské oddelenie, Výlety v pamäti, Vygumuj a napíš, Hosť do domu 1-21) a rozhlasových scenárov (Desaťkorunovaný svet, Aj tí naši píjavali, Slová, slová, slová, Čo rok dal, Predposledná bosorka, Ježiško zvoní, otvorte, Radošinské naivné rádio), je autorom dvadsiatich dvoch rozhlasových úprav svojich hier RND pre Slovenský rozhlas); jeho texty vychádzajú knižne (Radošinské naivné divadlo I-II, Tri správy, Tri sny - a doslov do snov, Otcovské znamienka alebo Sedem naivných hriechov, ... a já, Katarína Kolníková) i na platniach, audiokazetách a kompaktných diskoch (Hry na domáce zvieratá, Jááánošííík, Človečina, Pavilón B, Len do vlastných rúk, Loď Svet, Pesničky RND, Kúpeľná sezóna, Dobrá správa, Pokoj domu tomuto, Otcovské znamienka, Druhá dobrá správa, Zlaté slovenské ručičky).
spisovateľ, dramatik, textár, herec, režisér - narodil sa 26. júla 1944 v Radošine, okres Topoľčany; pôvodným povolaním učiteľ a novinár. Je zakladateľom, autorom hier hercom a umeleckým šéfom Radošinského naivného divadla. Premiérové vystúpenie RND s prvou hrou Stanislava Štepku Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z sa uskutočnilo v Radošine - 25. decembra 1963.
Stanislav Štepka vytvoril pre Radošinské naivné divadlo nezameniteľný, originálny divadelný štýl, ktorým predurčil svojmu autorskému divadlu osobité, skrz-naskrz jedinečné postavenie v slovenskom divadle. Jedným z najcharakteristickejších znakov tvorby Stanislava Štepku je originálny slovenský humor, prameniaci nielen z ľudovej a pseudoľudovej frazeológie, ale najmä z hlbokého poznania národnej mentality; Štepka takisto funkčne využíva rodný radošinský dialekt, ktorým vtipne a obratne nahrádza, ale miestami i vytvára, súčasnú slovenskú hovorovú reč.
Predstavenia Radošinského naivného divadla s hrami Stanislava Štepku, v kongeniálnej réžii Juraja Nvotu, Ondreja Spišáka a Milana Lasicu, s hudbou skladateľa Jána Melkoviča, sú permanantne vypredané a vo väčšine dosahujú niekoľko stoviek repríz (zľudovená Štepkova komédia Jááánošííík drží pôvodný slovenský činoherný divadelný rekord – 607 repríz).
Radošinské naivné divadlo pravidelne vystupuje na svojej stálej scéne v Bratislave (Škultétyho ul. 5), ale aj v divadlách po celom bývalom Česko-Slovensku, pravidelne vystupuje v Prahe a často i v zahraničí (USA, Kanada, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, bývalá Juhoslávia).
Hry Stanislava Štepka, ktoré napísal a uviedol v Radošinskom naivnom divadle: Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963), Pitva (1966), Z duba padol, oddýchol si (1968), Pŕŕŕ (1969), Jááánošííík (1970), Človečina (1971), Alžbeta Hrozná (1975), Hrob lásky (1977), Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes, ak sme nepomreli (1978), Slovenské tango (1979), Kúpeľná sezóna (1980), Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B (1984), O čo ide (1985), Nebo, peklo, raj (1986), Ženské oddelenie (1987), Loď Svet (1988), Vygumuj a napíš (1989), Pokoj domu tomuto (1990), Lás-ka-nie (1992), Delostrelci na Mesiaci (1992), Hostinec Grand (1993), Dohoda možná (1994), Malá srdcová príhoda (1994), Štedrý divadelný večer (1994), Materské znamienko (1995), Kino Pokrok (1995), Tata (1996), Konečná stanica (1997), Ako som vstúpil do seba (1998), Včela v zime (1999), Súpis dravcov (2000), Jááánošííík (po tridsiatich rokoch), 2000, Chaplyn (2000), Návod na použitie (2001).
V spolupráci s Jiřím Suchým napísali pre Semafor a RND „federálny insitný muzikálik“ Nevesta predaná Kubovi (1984), text vyšiel aj knižne (Tatran Bratislava 1987) a s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským sú autormi javiskovej kabaretnej koláže pre RND a Štúdo S Kam na to chodíme (1991), ktorá takisto vyšla aj knižne (Smena Bratislava 1991).
Pre Trnavské divadlo napísal voľnú trilógiu Ako som vstúpil do seba (1981), Ako sme sa hľadali (1983), Ako bolo (1984), komédiu Hotel Európa (1988) a koláž z trilógie Ako... - Ako áno – ako nie (1990). Niektoré jeho hry hrali aj iné profesionálne divadlá (Martin, Košice, Nitra, Prešov, Zlín). Slovenské národné divadlo uviedlo jeho "veselú správu o trpkom osude cicavcov" Zverokruh (1994). Štepka je takisto autorom mnohých filmových (Víno vinovaté, Dedinský sen, Dobrá správa, Ježiško zvoní, otvorte, Čierna ovca), televíznych (Ženské oddelenie, Výlety v pamäti, Vygumuj a napíš, Hosť do domu 1-21) a rozhlasových scenárov (Desaťkorunovaný svet, Aj tí naši píjavali, Slová, slová, slová, Čo rok dal, Predposledná bosorka, Ježiško zvoní, otvorte, Radošinské naivné rádio), je autorom dvadsiatich dvoch rozhlasových úprav svojich hier RND pre Slovenský rozhlas); jeho texty vychádzajú knižne (Radošinské naivné divadlo I-II, Tri správy, Tri sny - a doslov do snov, Otcovské znamienka alebo Sedem naivných hriechov, ... a já, Katarína Kolníková) i na platniach, audiokazetách a kompaktných diskoch (Hry na domáce zvieratá, Jááánošííík, Človečina, Pavilón B, Len do vlastných rúk, Loď Svet, Pesničky RND, Kúpeľná sezóna, Dobrá správa, Pokoj domu tomuto, Otcovské znamienka, Druhá dobrá správa, Zlaté slovenské ručičky).
