Ďalšou úlohou filmových tvorcov bolo vytvoriť autentické prostredie doby, kedy sa životný príbeh Raya Charlesa odohrával. Bola to doba od roku 1930 do roku 1970. Režisér Hackford s producentom Benjaminom si uvedomovali, že k spolupráci potrebujú veľmi kreatívny tím. Benjamin hovorí: „Film prekračuje niekoľko desaťročí americkej histórie a ukazuje niektoré skutočné osobnosti z oblasti kultúry, takže bolo dôležité zachytiť ovzdušie tej doby, pokiaľ možno čo najpresnejšie. Prispeli k tomu výrazné návrhy, kostýmy a dokonca aj autá a nástroje zohrali dôležitú úlohu. Bolo rozhodnuté, že natáčať sa bude v jednom z „najmuzikálnejších amerických miest“, totiž v New Orleans. Toto mesto bolo dlho domovom interpretov jazzu a blues, navzdory tomu, že Rayov život prebiehal na mnohých miestach Ameriky, od Seattlu, cez New York až po Atlantu.
Hackford hovorí: „New Orleans je mesto, ktoré najviac evokuje americkú hudbu. Žil som tam dvadsať rokov a stále ma niečím prekvapuje. Nie je to len miesto, kde sa zrodil jazz, ale stále odtiaľto vychádzajú najlepší svetoví muzikanti. Aj Ray Charles tu strávil dlhú dobu na začiatku svojej umeleckej dráhy a nechal sa hlboko ovplyvniť hudobnou scénou mesta. Tu tiež natočil svoj prvý album v miliónovom náklade: „The Things that I Used to Do“. Takže sme New Orleans využili na to, aby sme tu natočili scény, ktoré sa odohrávajú v mnohých ďalších mestách po celej krajine. Verili sme totiž, že toto mesto je presýtené hudbou.“
Autorom výtvarných návrhov bol Stephen Altman, nominovaný na Oscara za výtvarné návrhy k filmu „Gosford Park“. Film „Ray“ bol pre neho príležitosťou, urobiť niečo úplne nové. „Vždy sa snažím, aby sa film, na ktorom pracujem nepodobal na žiadny iný film, ktorý som doteraz videl,“ hovorí Altman. „A New Orleans mi dopomohlo k tomu, aby aj tento film bol svojimi výtvarnými návrhmi úplne originálny.“ Altman chcel film oživiť autentickými miestami, kde sa Ray pohyboval, lenže zistil, že väčšina klubov a scén, kde vystupoval už dávno neexistuje. „Museli sme preto urobiť rozsiahli prieskum, aby sme zistili, ako boli kluby v dobe pôsobenia Raya Charlesa zariadené a dekorované, ako vyzerali hudobné skupiny na scéne a tiež sme sa museli riadiť vlastnou fantáziou,“ hovorí Altman. „Najdôležitejšie bolo pochopiteľne zachytiť ducha tej doby, senzualitu a slobodu, ktorá v týchto kluboch panovala.“
Kameramanom filmu bol poľský umelec Pawel Edelmann, ktorý si získal v Amerike uznanie, keď s Romanom Polanskim natočil Oscarový film „Pianista“.
K celkovému dojmu prispela tiež výtvarníčka kostýmov Sharen Davisová. Musela začať štúdiom dobových fotografií Raya Charlesa a ďalších muzikantov z tzv. Chitlin Circuit a zoznámiť sa s premenami štýlu obliekania medzi 40. až 70. rokmi. Aj keď sa Ray v obliekaní nikdy neriadil štýlom súčasnej módy, jeho typickým oblečením bol oblek a motýlik. Davisova hovorí: „Riadila som sa pôvodnou siluetou ich oblekov a obohatila som to o farby, aby boli príťažlivejší.“
Davisová bola prekvapená, keď zistila, že Ray Charles mal všetky svoje obleky očíslované, aby sa mohol obliekať bez cudzej pomoci. Taktiež sa dozvedela, že obleky mu museli bezpodmienečne super sadnúť. „Dávalo to zmysel, pretože to jediné, čo si skutočne uvedomoval, bol pocit, že oblek mu perfektne sedí,“ hovorí. Davisová nakoniec, tiež perfektne poznala Jamie Foxxa, pretože mal v priebehu natáčania viac než 100 preoblečení a tie ešte dopĺňali desiatky okuliarov a la Ray Charles.
Hackford hovorí: „New Orleans je mesto, ktoré najviac evokuje americkú hudbu. Žil som tam dvadsať rokov a stále ma niečím prekvapuje. Nie je to len miesto, kde sa zrodil jazz, ale stále odtiaľto vychádzajú najlepší svetoví muzikanti. Aj Ray Charles tu strávil dlhú dobu na začiatku svojej umeleckej dráhy a nechal sa hlboko ovplyvniť hudobnou scénou mesta. Tu tiež natočil svoj prvý album v miliónovom náklade: „The Things that I Used to Do“. Takže sme New Orleans využili na to, aby sme tu natočili scény, ktoré sa odohrávajú v mnohých ďalších mestách po celej krajine. Verili sme totiž, že toto mesto je presýtené hudbou.“
Autorom výtvarných návrhov bol Stephen Altman, nominovaný na Oscara za výtvarné návrhy k filmu „Gosford Park“. Film „Ray“ bol pre neho príležitosťou, urobiť niečo úplne nové. „Vždy sa snažím, aby sa film, na ktorom pracujem nepodobal na žiadny iný film, ktorý som doteraz videl,“ hovorí Altman. „A New Orleans mi dopomohlo k tomu, aby aj tento film bol svojimi výtvarnými návrhmi úplne originálny.“ Altman chcel film oživiť autentickými miestami, kde sa Ray pohyboval, lenže zistil, že väčšina klubov a scén, kde vystupoval už dávno neexistuje. „Museli sme preto urobiť rozsiahli prieskum, aby sme zistili, ako boli kluby v dobe pôsobenia Raya Charlesa zariadené a dekorované, ako vyzerali hudobné skupiny na scéne a tiež sme sa museli riadiť vlastnou fantáziou,“ hovorí Altman. „Najdôležitejšie bolo pochopiteľne zachytiť ducha tej doby, senzualitu a slobodu, ktorá v týchto kluboch panovala.“
Kameramanom filmu bol poľský umelec Pawel Edelmann, ktorý si získal v Amerike uznanie, keď s Romanom Polanskim natočil Oscarový film „Pianista“.
K celkovému dojmu prispela tiež výtvarníčka kostýmov Sharen Davisová. Musela začať štúdiom dobových fotografií Raya Charlesa a ďalších muzikantov z tzv. Chitlin Circuit a zoznámiť sa s premenami štýlu obliekania medzi 40. až 70. rokmi. Aj keď sa Ray v obliekaní nikdy neriadil štýlom súčasnej módy, jeho typickým oblečením bol oblek a motýlik. Davisova hovorí: „Riadila som sa pôvodnou siluetou ich oblekov a obohatila som to o farby, aby boli príťažlivejší.“
Davisová bola prekvapená, keď zistila, že Ray Charles mal všetky svoje obleky očíslované, aby sa mohol obliekať bez cudzej pomoci. Taktiež sa dozvedela, že obleky mu museli bezpodmienečne super sadnúť. „Dávalo to zmysel, pretože to jediné, čo si skutočne uvedomoval, bol pocit, že oblek mu perfektne sedí,“ hovorí. Davisová nakoniec, tiež perfektne poznala Jamie Foxxa, pretože mal v priebehu natáčania viac než 100 preoblečení a tie ešte dopĺňali desiatky okuliarov a la Ray Charles.
