V dobe, kedy vznikal scenár, zamýšľali sme sa nad otázkou, kto bude hrať Raya a kde nájdeme vhodného predstaviteľa? Padlo jediné meno: tvorcovia sa rozhodli dať príležitosť Jamie Foxxovi, známej televíznej komediálnej hviezde. Ale Foxx bol tiež výborným hercom, čo dokázal vo filmoch Collateral, Ali a iných. Pri prvom stretnutí režisér Hackford Foxxovi vysvetľoval, že je nutné, aby herec zdieľal so zobrazovaným Rayom Charlesom jeho absolútny vzťah k hudbe. A ukázalo sa, že Foxx rovnako ako Ray, začal hrať na klavíri už v troch rokoch. Neskôr viedol hudobný zbor v texaskom gospelovom kostole a získal štipendium na štúdium klavíra. „Keď mi to Jamie povedal, posadil som sa na zadok a pomyslel som si: ani v duchu by som nebol dúfal,, že ma stretne také šťastie,“ hovorí Hackford.
Ďalším krokom bolo zoznámenie Raya s Jamiem. Došlo k tomu pri dvoch klavíroch a tvorcovia boli nemými svedkami. Hackford všetko popisuje nasledovne: „Ako som už hovoril, Ray bol veľmi rozhodný človek a pokiaľ išlo o hudbu, vyžadoval perfektnosť. Jamie pristúpil ku klavíru a začal hrať, takže Ray mohol aspoň posúdiť, ako hrá. Potom sa k nemu pripojil a hrali obidvaja, zatiaľ čo Jamie hral trochu funky a gospel, Ray prešiel na jazz, niečo z Thelonia Monka. Pomyslel som si: Bože to Jamie nezvládne. Ray ho podpichol, tak do toho! A ďalej hral Monkovu melódiu, lenže Jamie sa stále nechytal. Ray ho opäť autoritatívne podpichol: Do toho človeče, veď to máš v prstoch! Opäť som si hovoril: to je rana medzi oči. Lenže v tú chvíľu sa Jamie chytil a Ray, ktorý bol predtým na neho dosť tvrdý, naraz povedal: je to ten pravý. Tento chlapec to dokáže.“
Aby sa Jamie Foxx prehrýzol až k podstate charakteru Raya Charlesa, pustil sa do skúmania extrémne dobrých a zlých momentov v jeho živote. Úskalia Rayovho detstva nazval ako „požehnané prekliatie“, dobu intenzívneho utrpenia, ktoré sa však neskôr stalo motiváciou jeho vývoja a premeny v cieľavedomého umelca. Hovorí: „Do istej miery to, čo Raya v detstve stretlo, z neho vymodelovalo človeka, akým je dnes. Bola to ale vysoká cena, ktorú zaplatil. A najúžasnejšie na ňom je, že sa nikdy nepoddal. Namiesto toho prehlasoval. nechcem byť chudobný, slepý a čierny. Svoj osud si určím sám. Jeho rozhodnutie bolo vždy úplne jasné. Neboli v ňom obsiahnuté žiadne ústupky. On na ne totiž nemal dosť času.“
Krátko pred smrťou sa Ray Charles v interview o Foxxovi vyjadril týmito slovami: „Skoro nemôžem uveriť, že je tak dobrý. Už pár ľudí za mnou prišlo a povedalo: Ray, tomu by si neveril. Je úplne ako ty. Dokonca má rovnakú chôdzu ako ty. Vychádzam len zo svojej osobnej skúsenosti, zo stretnutia s ním a myslím, že je úžasný. Je to skvelý chlap.“
Ďalším krokom bolo zoznámenie Raya s Jamiem. Došlo k tomu pri dvoch klavíroch a tvorcovia boli nemými svedkami. Hackford všetko popisuje nasledovne: „Ako som už hovoril, Ray bol veľmi rozhodný človek a pokiaľ išlo o hudbu, vyžadoval perfektnosť. Jamie pristúpil ku klavíru a začal hrať, takže Ray mohol aspoň posúdiť, ako hrá. Potom sa k nemu pripojil a hrali obidvaja, zatiaľ čo Jamie hral trochu funky a gospel, Ray prešiel na jazz, niečo z Thelonia Monka. Pomyslel som si: Bože to Jamie nezvládne. Ray ho podpichol, tak do toho! A ďalej hral Monkovu melódiu, lenže Jamie sa stále nechytal. Ray ho opäť autoritatívne podpichol: Do toho človeče, veď to máš v prstoch! Opäť som si hovoril: to je rana medzi oči. Lenže v tú chvíľu sa Jamie chytil a Ray, ktorý bol predtým na neho dosť tvrdý, naraz povedal: je to ten pravý. Tento chlapec to dokáže.“
Aby sa Jamie Foxx prehrýzol až k podstate charakteru Raya Charlesa, pustil sa do skúmania extrémne dobrých a zlých momentov v jeho živote. Úskalia Rayovho detstva nazval ako „požehnané prekliatie“, dobu intenzívneho utrpenia, ktoré sa však neskôr stalo motiváciou jeho vývoja a premeny v cieľavedomého umelca. Hovorí: „Do istej miery to, čo Raya v detstve stretlo, z neho vymodelovalo človeka, akým je dnes. Bola to ale vysoká cena, ktorú zaplatil. A najúžasnejšie na ňom je, že sa nikdy nepoddal. Namiesto toho prehlasoval. nechcem byť chudobný, slepý a čierny. Svoj osud si určím sám. Jeho rozhodnutie bolo vždy úplne jasné. Neboli v ňom obsiahnuté žiadne ústupky. On na ne totiž nemal dosť času.“
Krátko pred smrťou sa Ray Charles v interview o Foxxovi vyjadril týmito slovami: „Skoro nemôžem uveriť, že je tak dobrý. Už pár ľudí za mnou prišlo a povedalo: Ray, tomu by si neveril. Je úplne ako ty. Dokonca má rovnakú chôdzu ako ty. Vychádzam len zo svojej osobnej skúsenosti, zo stretnutia s ním a myslím, že je úžasný. Je to skvelý chlap.“
