Habermannov mlyn
Legendárny režisér Juraj Herz sa rozhodol otvoriť jednu z najkontroverznejších kapitol českých dejín, povojnový odsun Nemcov, pri ktorom sa spravodlivý hnev často miešal s tými najnižšími pudmi a spolu vytvárali nezmazateľnú krvavú stopu. Jednou z obetí dejín písaných víťazmi mal byť aj priemyselník Habermann, ktorý žil s rodinou na severnej Morave.
Okolnosti jeho konca zostávajú dodnes nejasné. Filmový príbeh sa jeho životným osudom iba inšpiroval, ale paradoxy najšialenejších rokov dvadsiateho storočia prezentuje hrozivo dokonale.
Život v pohraničí nebol pred vojnou dvakrát idylický. Doba si žiadala, aby ste sa priklonili na jednu či druhú stranu a len tí najsilnejší dokázali zostať nad vecou. Patril k nim bohatý podnikateľ August Habermann (Mark Waschke), ktorý bez predsudkov dával prácu Čechom i Nemcom, a jeho najlepší priateľ Březina ( Karel Roden). Po začlenení Sudet do Tretej ríše tlak ešte zosilnie, na tomto mieste personifikovaný esesákom Koslowskim (Ben Becker).
Habermann i tak ďalej vytvára pre svojich českých zamestnancov ochranný štít a odmieta sa úplne podvoliť „materskej“ ideológii. Lenže šialená doba dostihne aj jeho. Pri voľbe z dvoch možností, z ktorých ani jedna nie je dobrá, urobí rozhodnutie, ktoré sa stane zámienkou k tomu, aby sa bezprostredne po vojne stal hlavným cieľom na zozname „českých vlastencov“, z ktorých väčšinu tvoria jeho bývalí chránenci. Samozvaným sudcom a katom ide ale skôr o jeho majetok než o spravodlivosť. Dokáže pred nimi Habermann zachrániť aspoň ženu a dieťa?
Pre Juraja Herza je Habermannuv mlýn veľmi osobná téma, pretože sám prešiel nemeckým koncentračným táborom v Sachsenhausene. „Myslím si, že zlo sa nemá odplácať zlom. Natočil som tento film preto, aby som pripomenul, aká bola pravda. Že pomsta, ktorej sa Česi dopustili na Nemcoch, aj mnohých nevinných, mala po skončení vojny najrôznejšie motívy. Nešlo vždy len o odplatu za prežité utrpenie, ale častým motívom bolo zastrieť vlastnú zbabelosť i kolaboráciu či motívy čisto zištné. A ja si myslím, že o tom, čo sa dialo, sa musí hovoriť úplne rovnako ako o zločinoch druhej strany“, hovorí režisér Juraj Herz.
Habermann i tak ďalej vytvára pre svojich českých zamestnancov ochranný štít a odmieta sa úplne podvoliť „materskej“ ideológii. Lenže šialená doba dostihne aj jeho. Pri voľbe z dvoch možností, z ktorých ani jedna nie je dobrá, urobí rozhodnutie, ktoré sa stane zámienkou k tomu, aby sa bezprostredne po vojne stal hlavným cieľom na zozname „českých vlastencov“, z ktorých väčšinu tvoria jeho bývalí chránenci. Samozvaným sudcom a katom ide ale skôr o jeho majetok než o spravodlivosť. Dokáže pred nimi Habermann zachrániť aspoň ženu a dieťa?
Pre Juraja Herza je Habermannuv mlýn veľmi osobná téma, pretože sám prešiel nemeckým koncentračným táborom v Sachsenhausene. „Myslím si, že zlo sa nemá odplácať zlom. Natočil som tento film preto, aby som pripomenul, aká bola pravda. Že pomsta, ktorej sa Česi dopustili na Nemcoch, aj mnohých nevinných, mala po skončení vojny najrôznejšie motívy. Nešlo vždy len o odplatu za prežité utrpenie, ale častým motívom bolo zastrieť vlastnú zbabelosť i kolaboráciu či motívy čisto zištné. A ja si myslím, že o tom, čo sa dialo, sa musí hovoriť úplne rovnako ako o zločinoch druhej strany“, hovorí režisér Juraj Herz.
