Píše sa rok 1961 a atraktívna, chytrá šestnásťročná študentka Jenny (C.Mulligan) počúva platne Juliette Greco, ochutnáva počiatky ženstva, sníva o výnimočných zážitkoch a živote zahalenom do cigaretového dymu “gauloisiek”. Vitajte v povojnovom, predbeatlesovskom Londýne v dobe, kedy upäté malomeštiacke pomery dávajú len ťažko tušiť, že zlaté šesťdesiate už klopú na dvere.
Jenny vyrastá na londýnskom predmestí v priemernej britskej rodine a už sa nemôže dočkať, až začne skutočný dospelý život. Dovtedy zostáva usilovnou študentkou, ktorá vyniká nad svojimi vrstovníčkami a sníva o univerzite v Oxforde.
Jej malomeštiacky život sa ale jedného daždivého dňa zásadne zmení, keď stretne charizmatického, svetáckeho tridsiatnika Davida (P. Sarsgaard). Ten si Jenny získa rovnako ľahko ako jej konzervatívnych rodičov Jacka (A. Molina) a Marjorie (C. Seymour), ktorí potom veľkoryso prehliadajú akékoľvek námietky proti trochu staršiemu nápadníkovi ich milovanej dcéry.
Doterajšie tradičné vzdelávanie Jenny je nahradené Davidovou vlastnou výučbou. David chodí pre Jenny do školy v naleštenom auťáku a zasvecuje ju do kúzla zafajčených klubov, umeleckých aukcií, koncertov vážnej hudby či neskorých večerí s jeho najlepšími priateľmi, obchodným partnerom Dannym (D. Cooper) a jeho krásnou, ale hlúpučkou priateľkou Helen (R. Pike). Vďaka svojmu šarmu a nevinnému klamstvu David dokonca presvedčí Jenniných rodičov, že ju - ako darček k sedemnástinám - smie vziať na výlet do Paríža.
Jack a Marjorie ale netušia, že si Jenny Paríž vybrala ako miesto, kde chce prísť o panenstvo. Práve vo chvíli, keď je celoživotný sen rodičov dostať ich nadanú dcéru na Oxford na dosah, sa Jenny rozhoduje, že svoj život po boku Davida od základu zmení. Je to ale správna voľba?
Film je adaptáciou memoárov novinárky Lynn Barber. Do režisérskeho kresla sa posadila dánska režisérka Lone Scherfig a scenár napísal známy spisovateľ Nick Hornby. I keď Škola života ukazuje uvoľnenú dobu šesťdesiatych rokov, tá uvoľnenosť sa nezačala v roku 1961. “Jednou z tém filmu je, že v roku 1962 sme boli stále uväznení v prudérnej, povojnovej Británii,” hovorí Hornby. “Anglicko bola izolovaná, chudobná krajina. Druhá svetová vojna pomohla Amerike, ich veľké autá a rock´n´roll boli znakom prosperity. Tu v Británii sme stále čakali na autobus.”
