IRA je najnovším thrillerom režisérky a scenáristky Kari Skogland, ktorý rozpráva o členovi Írskej republikánskej armády a zároveň agentovi tajnej služby v Severnom Írsku koncom 80-tych rokov, v čase kedy bola situácia v regióne mimoriadne vyhrotená. Odhaduje sa, že počas štyroch rokov /1987- 1991/ aktívnej činnosti pre tajné služby sa mu podarilo zachrániť okolo 50 ľudí. Film odkrýva brutálne, nemilosrdné praktiky a fungovanie teroristickej organizácie IRA. Je natočený podľa skutočného príbehu Martina McGartlanda. Martin McGartland je stále na úteku.
Napriek strachu z odhalenia a každodennému tlaku sa snaží vybudovať si silnú pozíciu. Možné odhalenie by znamenalo smrť pre neho a jeho rodinu. Žije dvojitý život. O tom, čo v skutočnosti robí nevie nikto, ani jeho partnerka. Napriek veľkej snahe a ochrane tajnej služby je po štyroch rokoch odhalený, uväznený a vypočúvaný IRA. Podarí sa mu však utiecť. Martin je stále na úteku a spolu s ním mnoho ďalších s podobným osudom. Aj po uzavretí prímeria a zložení zbraní bol niekoľkokrát vystopovaný a šesťkrát postrelený. Martin McGartland nesúhlasil s uvedením filmu.
Jeho príbeh sa do pozornosti médií dostal po pokuse polície obžalovať ho z držania falošných dokumentov, ktoré mu zabezpečovali novú identitu a ochranu pred vypátraním IRA. Miesto jeho pobytu tak bolo prezradené. V roku 1997 o ňom pripravila spoločnosť BBC krátky dokument. V roku 1999 prežil útok a šesťnásobné postrelenie. Zodpovednou za útok označil IRA, čo organizácia okamžite poprela. O mesiac neskôr vypátrala polícia /RUC/ zbraň, z ktorej bolo na McGartlanda strieľané a bol ňou zastrelený drogový dealer zo Severného Írska. Za vraždou stála IRA. Niekoľkokrát sa mu podarilo úspešne žalovať médiá, ktoré jeho útek spájali s kontaktmi na drogové gangy.
Írska republikánska armáda (IRA) je militantná nacionalistická organizácia.
Vznikla v roku 1919. Jej cieľom bolo vyhlásenie nezávislosti a oslobodenie Írov spod Britskej nadvlády. Od roku 1921 kedy sa od Írskej republiky /vyhlásenej jednostranne/ odčlenilo Severné Írsko a zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva začali vznikať vojenské akcie namierené proti bývalým spolubojovníkom.
IRA nebola počas svojej existencie jednotná, niekoľkokrát sa rozštiepila. V roku 1936 bola vyhlásená za ilegálnu organizáciu. Najsilnejšie bombové útoky boli zamerané na Belfast a Londýn. V roku 1969 dochádza k obnoveniu organizácie a rozdelenie na dve časti. Jedna z nich systematicky organizovala bombové útoky v častiach Severného Írska ale aj Británie, kde v roku 1974 zahynulo 19 ľudí. Britská vláda IRA na svojom území zakázala.
IRA je zodpovedná za bombové útoky, vraždy, vydierania britských vládnych činiteľov, útoky na vojenské a politické jednotky a zariadenia. Po iniciatívach a dohodách medzi Írskom a Britániou zastavila v roku 1994 IRA svoje aktivity. V roku 1996 sa však opäť vrátila k teroristickým útokom. Po definitívnom uzatvorení prímeria Veľkonočnou dohodou v roku 1998 a vytvorením Severoírskeho zhromaždenia, ktoré malo slúžiť k lepšej spolupráci medzi Írskou republikou a Severným Írskom sa od IRA oddelila frakcia, ktorá s dohodou nesúhlasila a v teroristických útokoch naďalej pokračovala. Po čase zložila zbrane.
IRA bola odzbrojená. Svojho arzenálu sa vzdala pod dohľadom nezávislých pozorovateľov.
Keď sa scenáristka a režisérka Kari Skogland po prvý krát začala zaoberať myšlienkou na natočenie autobiografického filmu o Martinovi McGartlandovi, rozhodla sa, že najlepšou možnou cestou ako film rozpovedať je postaviť sa k nemu veľmi neutrálne a nechať divákovi možnosť, aby si úsudok vytvoril úplne sám.
Martinov príbeh ponúkol režisérke všetko – špionážnu zápletku, príbeh lásky, vnútorný boj človeka na pozadí historického a politického konfliktu, ale hlavne cestu muža, ktorý prešiel od malého bezvýznamného oportunistu až k informátorovi najvyššej dôležitosti a utajenia.
Skogland – „Pôvodne som si myslela, že o tejto téme naozaj niečo viem, ale zistila som, že v podstate vôbec nič. Musela som sa teda na chvíľu presťahovať z Kanady, aby som hlbšie pochopila súvislosti, spoznala prostredie, kultúru, stretla sa s miestnymi ľuďmi. To čo ma naozaj veľmi zaujíma sú neľahké príbehy ľudí, ktoré sa odohrávajú na pozadí politických konfliktov. Už veľmi dlho som hľadala práve takúto tému. “Malý” príbeh obyčajného človeka vo vnútri veľkého politického konfliktu. Sen sa mi splnil a ja som dokončila tento film.“
Pri otázke, či je momentálne ta najsprávnejšia doba práve pre tento príbeh, odpovedá.
„Správna doba? Príbeh ako je tento sa deje ľuďom po celom svete, nepretržite, takže v istom zmysle ide o akýsi univerzálny príbeh, v ktorom je možné dosadiť si iné postavy.
A hlavne, dnes sme schopní natočiť film oveľa autentickejšie, pretože keby sme sa do neho pustili pred takými piatimi rokmi, nemali by sme informácie, aké máme dnes.“
„Každý chcel, aby bol príbeh rozpovedaný tým jeho spôsobom, tým „správnym“ spôsobom. Moja verzia sa snaží nebiť na žiadnej z dvoch strán. Nepúšťam sa do politiky. Martinov príbeh je vo svojej podstate rovnaký s príbehmi ľudí napríklad v Iraku, alebo aj niekde v centre New Yorku. Keď začnú dve strany bojovať hranica medzi tým správnym a tým nesprávnym sa začne zahmlievať. Ľudia začnú strácať zdravý rozum, prestanú vedieť prečo začali a kedy skončia.“
Režisérka strávila veľa času v okolí Belfastu. “Bol to naozaj veľmi príjemný čas. Čiastočne som sa včlenila do miestnej komunity. Každý chcel, aby som prijala práve tú jeho verziu, záležalo im na tom, aby bol príbeh autentický.“ Režisérka sem priviedla aj hercov, aby sa “aklimatizovali” a hlavne, aby odpočúvali miestny dialekt.
Jim Sturgess práve dokončil svoj posledný film v Las Vegas, v ktorom si zahral mladého Američana. Bol to pre neho tak trochu kultúrny šok. Iný charakter, iný dialekt, iný kontinent, iná kultúra, iní ľudia.
Sturgess - „Kevin Zegers /postava Seana/ priletel do Belfastu o týždeň skôr, tak mal menší náskok. Nezostávalo nám však nič iné iba sa pekne začať začleňovať do miestnej komunity. Chodili sme do miestnych pubov, na party, pozorne sme počúvali miestnych a všetko vnímali na 100%.“
„Spočiatku som mal zábrany, ale veľmi skoro som pochopil, že medzi týmito ľuďmi musím byť otvorený. A vtedy to začalo fungovať, z klasického amerického chalana som sa postupne menil na niekoho úplne iného. Postupne som vytvoril nového človeka. Stal som sa jedným z nich, začal som chápať svoju postavu, správal som sa ako on, mal jeho dialekt. Musím priznať, že som bol na seba hrdý. Martin bol pre mňa skutočnou výzvou. A práve vtedy ma miestny prijali medzi seba. Záležalo mi na tom. Miestnych ľudí som mal veľmi rád, mám rád ich prístup k životu, lásku k životu.“
Sturgess – „Z detstva si pamätám zopár vecí o IRA, o bombách, streľbe, pouličných bojoch. Nikdy som však presne nevedel, čo je dôvodom tohto zabíjania. Teraz tomu samozrejme rozumiem. Počas nakrúcania som sa totiž stretol s chalanmi, ktorí mali kontakty priamo na IRA, takže všetky informácie som mal dá sa povedať z prvej ruky. Presne vedeli o čom film točíme, vedeli, čo sa deje, že robíme na príbehu Martina McGartlanda. Boli nám naozaj nápomocní.“
K natáčaniu bolo prizvaných aj niekoľko bývalých vojenských poradcov, ktorí nám pomáhali koordinovať bojové scény na uliciach. Filmovali sme v časti Belfastu a počas nakrúcania ku mne občas prišlo dáke dieťa s poznámkou: “ Môj ocko bol tiež špeh.” alebo iné “ Môj ocko bol tiež informátor.”
Musím sa priznať, že som nebol so svojou postavou príliš vyrovnaný, mal som zmiešané pocity, nevedel som, z ktorej strany mám postavu uchopiť. Ale po tom, ako som sa rozprával s miestnymi a tí mi vysvetlili, že vďaka mojej filmovej postave nebolo zavraždených minimálne 50 ľudí, som začal Martina vnímať úplne inak a hlavne zbavil som sa toho nepríjemného pocitu zrady pred mnohými miestnymi.“
„Viete, na domoch v uliciach kde sme filmovali neboli prakticky žiadne pôvodné okná, takže keď sa točili interiérové scény mali sme problém, nájsť dom, v ktorom by neboli plastové okná.“
Sturgess bol úprimne nadšený zo spolupráce s držiteľom Oscara Benom Kingsleym. „Vôbec som nevedel, čo mám čakať. Nikdy nesúdim človeka pred tým ako sa s ním stretnem po prvý krát. On je jednoducho neuveriteľný. Je motivujúci. Je vždy za to skúsiť niečo nové. Nikdy nič nezamietal, bol za to, aby sa návrhy realizovali. Je naozaj perfekcionista. Ale na druhej strane rozumie srande, vie, čo je hra.
Štvanec IRA (Fifty Dead Men Walking) VB, 2009
Premiéra: 30. júl 2009
réžia: KARI SKOGLAND
scenár: KARI SKOGLAND, MARTIN McGARTLAND /podľa knihy/
kamera: JONATHAN FREEMAN
hudba: BEN MINK
hrajú: Sir BEN KINGSLEY, JIM STURGESS, KEVIN ZEGERS, NATALIE PRESS, ROSE McGOWAN, TOM COLLINS, WILLIAM HOUSTON
