Moderátorka Iveta Malachovská sa prvý raz postavila pred kamery ako osemnásťročná. Prešlo dvadsaťdva rokov a ona sa stále vyhrieva na výslní vratkej televíznej brandže. ,,Je to o zázemí," myslí si Iveta, ktorá sa rada chváli vydareným manželstvom.
A má čím. ,,Fakt si niekedy pripadám ako dinosaurus," zabáva sa na túto tému známa moderátorka. Vraj svojho muža miluje väčšmi, ako keď sa zoznámili, a želá si, aby do ich rodiny pribudlo ďalšie dieťa.
Zas máte iné vlasy? Raz kučeravé, druhý raz hladké... Nebojíte sa, že o ne definitívne prídete?
- Nie. Používam kvalitné vlasové prípravky aj prírodné zábaly zo žĺtka a olivového oleja, takže nie je problém dať si vlasy vyžehliť a na druhý deň ich nechať kučeravé.
Čiže ste živým dôkazom, že ak sa žena o vlasy stará a má ich od prírody dobré, môže experimentovať, koľko chce?
- Áno, no nič netreba preháňať. Keď niekto začne chodiť na kozmetiku v osemnástich, už v tridsiatke môže mať dojem, že je starý. Treba sa o seba starať, ale v zdravej miere.
Vravím to len preto, že sa mi zdalo, že ste typ, ktorý sa dlho nemenil...
- Konzerva?
Aj tak sa to dá povedať. A zrazu sa od relácie k relácii meníte, striedate účesy a stále čímsi prekvapujete.
- Nastáva obdobie, keď ľudí viac zaujíma to, čo máte oblečené a ako ste ,urobená", ako to, čo viete a hovoríte. Žiaľ, aj ja som sa musela podvoliť tomuto trendu. Našťastie, mám výborného maskéra Alexa, ktorému dôverujem tak, že ma môže líčiť a nemusím sa pritom pozerať do zrkadla.
Keď sme pri tej ,,konzerve", ako dlho ste už ,,uložená" v televíznej brandži?
- Strašne dlho. Od osemnástich rokov, čiže neuveriteľných 22 rokov.
Uvedomujete si, že ste výnimka? Vydržať tak dlho v takej nemilosrdnej sfére, zvládnuť všetky televízne víchrice, presuny...
- Je to o zázemí. Keď máte skvelého manžela, dcéru, rodinu, ktorá vás podporuje, pritom stále stojíte pevne na zemi a chápete, že život sa hrá o niečom úplne inom, dá sa to vydržať. Šoubiznis je určite trochu krutý a nie je pre slabé povahy.
Vy už naozaj môžete hodnotiť aj porovnávať. V čom je to dnes iné?
- V povrchnosti, ale to je celosvetový trend. Iné je to aj v tom, že my sme sa moderátormi stávali postupne, cielene sme na sebe pracovali. Dnes sa stanete moderátorom zo dňa na deň a ľuďom to stačí. Nehľadajú niečo hlbšie, nechcú premýšľať. Vo všetkých umeleckých smeroch sa vytráca profesionalita.
Nezneisťuje vás táto absurdná doba, keď sa ľudský vek síce výrazne predlžuje, no už 30-ročné ženy sa, zvlášť v mediálnej sfére, označujú za staré?
- Mňa to nezneisťuje, pretože, predsa len, moja pozícia je trošku iná. Nikdy som nebola rýchlokvasený spíker. Pre mňa je najcennejšie, že nie som divákom ľahostajná: buď ma majú radi, alebo nie, lebo nie je nič horšie, ako keď na vás niekto nemá názor. Radšej nech ma prijímajú odmietavo ako vlažne. No stále sa stretávam s veľmi dobrými reakciami a tých, ktoré ma možno posielajú neviem kam, je stále menej a menej.
Bývate v centre mesta, váš manžel je sólistom v opere, celý váš život ste sa, ak nemyslím dovolenky, viac-menej nepohli z Bratislavy. A zrazu v Hodine pravdy beháte po Slovensku a popri tvorbe relácie robíte súkromnú sociologickú sondu do života slovenských rodín. Čo ste zistili?
- Sme neuveriteľne šikovní a schopní ľudia. Jediná naša nevýhoda je, že sa ešte stále nevieme predať. Americkému dieťaťu od rána hovoria – si výborný, si najlepší, ver si! Na Slovensku za dieťa zobudí a už je ustráchané, ako bude v škole, čo ho zase čaká. Mali by sme si viac veriť a viac cestovať, aby sme si uvedomili, ako je na Slovensku dobre.
Predpokladám, že vám dobre je?
- Myslím si, že niektoré rodiny sú na tom oveľa lepšie ako my, ale je to skôr o vnútornom uspokojení. Roky robím prácu, ktorá ma baví a ešte ma aj živí, čo je skvelé. Rovnako môj manžel má profesiu, ktorá ho nesmierne napĺňa.
Nie ste vy náhodou ten typ ženy, ktorá nosí domov viac peňazí ako muž?
- Už nie. Musím povedať, boli také časy, ale môj manžel je veľmi šikovný a darí sa mu. Ale myslím si, že takto funguje veľa manželstiev, každý chvíľku ťahá pílku. Mnohým ženám sa v zamestnaní darí viac ako ich manželom. Muži sa s tým musia vyrovnať, aj keď určite to každého chlapa trošku štve.
Aj vášho to štvalo? Pohádate sa niekedy?
- Hádame sa veľmi málo. Rozchádzame sa skôr v názoroch na výchovu dcéry. Ja som skôr liberálnejší typ, manžel je dosť prísny. Keď zakričí, má doma dve veľmi poslušné dievčatá, ktoré radšej nič nehovoria.
To myslíte seba?
- Áno, viem, že tak nepôsobím, ale mám pred ním veľký rešpekt. A je to aj preto, že chcem byť vzorom pre svoju dcéru, aby hľadala muža, ktorý bude mať rád ju aj jej deti.
No áno, deti. Čo takto poddať sa módnej vlne a mať v štyridsiatke ďalšie dieťa?
- Už niekoľko rokov sa usilujeme o druhé bábätko. V júli budem mať narodeniny a to by bolo asi najkrajší dar, aký by som mohla dostať. Ale niekedy je to tak, že to nepríde, a ja som šťastná, že už mám vydarenú dcéru.
Kde sa vidíte o desať rokov?
- Neviem, aká bude doba, ale dostala som ponuku, aby som sa koprodukčne podieľala na jednom česko-slovenskom filme. Možno napokon skončím pri tom, čo som vyštudovala, pri filmovej a televíznej produkcii.
Pôsobíte ako bezproblémový človek. Je to zdanie?
- Mám veľa problémov, ale nemyslím si, že by človek nimi mal zaťažovať druhých. Snažím sa byť optimisticky naladená, usmiata. Aj preto chodím päťkrát do týždňa – moja ideálna norma – cvičiť, a to už deväť rokov. Vždy ma to dobre naladí na celý deň.
V televíznej brandži, a zrejme nielen tam, je veľa slobodných žien. Je problém v nich, že si nedokážu nájsť stáleho partnera, alebo len majú smolu a vy šťastie?
- Manželstvo je vždy lotéria a ja som si vytiahla taký žreb, že mi môžu závidieť.(smiech) No zdá sa mi, že sa predovšetkým zmenila doba. Z mužov a žien sa stávajú veľkí individualisti, ktorí myslia v prvom rade na seba a na svoje uspokojenie. A dvom egoistom sa ťažko hľadá cesta k sebe. Vek vstupu do manželstva sa tiež veľmi posúva, až mám dojem, že tí dvaja sa napokon berú už len z rozumu. Ja svojho muža milujem možno aj viac, ako keď sme sa zoznámili.
Vy a váš manžel ste vášniví cestovatelia. Chodievate na dovolenky bez dcéry?
- Kristínku berieme vždy so sebou, ale občas chodievame aj na výlety vo dvojici, ktoré nazývame utužovaním manželstva. Vyberieme sa do Ríma, do Paríža, túlame sa mestom a rozprávame sa.
To je ako z filmu.
- No, fakt si niekedy pripadám ako dinosaurus.
