Richard Rybníček: Teším sa, že sa diváci vrátili k STV

Po roku 1989 ste v poradí 13. riaditeľ Slovenskej televízie. Čo vám prináša toto poverami opradené číslo?

- Trinástka je číslo, ktoré je úzko späté s mojím životom. Súvisí u mňa so šťastím i nešťastím. Faktom je, že som 13. riaditeľ STV, 13. novembra 2001 som sa stal generálnym riaditeľom TV JOJ, 13. januára 2003 rozhodol parlament, že sa stanem generálnym riaditeľom STV.

Riaditeľské kreslo v TV JOJ ste dobrovoľne vymenili za podobné v STV. Keby ste sa dnes rozhodovali, konali by ste rovnako?

- V tej istej situácii áno, pretože v tom čase sa zmenil majiteľ v TV JOJ. Využil som inú výzvu, inú príležitosť. Neľutujem svoje rozhodnutie, dokonca som na to pyšný a myslím si, že bolo osudové v mojom živote.

Naoko dve rovnaké pozície, a predsa iné. V čom?

- V pozícii riaditeľa STV nesiem plnú zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré robíme s manažmentom. Sú jasné, čitateľné a je ich vidieť. Bohužiaľ, v TV JOJ boli tendencie rozhodovať o mnohých veciach z pozície majiteľa, napríklad aj o programe a štruktúre a to mi prekážalo. A či už niekto chce alebo nie, viesť STV je vrcholom televíznej kariéry na Slovensku, pretože ide o národnú inštitúciu, čo znamená, že nejde o peniaze, ale o službu verejnosti a o prestíž.

Považujete tento post aj za vrchol svojej kariéry?

- Ani zďaleka. Je to len stupienok k niečomu, ako sa zdokonaliť a ďalej rozvíjať v tejto brandži.

Kam smerujú vaše ambície?

- Pozrieť sa napríklad za hranice a skúsiť šťastie aj vo veľkých mediálnych konglomeráciách. Moja cesta určite nepovedie do politiky, tá ma neláka.

Ako by ste zhodnotili uplynulý rok v STV?

- Mal som šťastie na ľudí okolo mňa. Bez tohto výborného tímu by som nemohol urobiť to, čo sme urobili. Mal som šťastie na podporu vlády a parlamentu. Najväčšie vyznamenanie však je, že za ten rok sa Slovenská televízia vrátila späť k televíznemu divákovi ako značka, ktorú sledujú.

Máte podporu parlamentu ešte aj dnes?

- Tvrdiť to by bolo asi príliš odvážne. Myslím si, že v parlamente mám ešte dôveru. Vieme sa navzájom počúvať, vymieňať si argumenty a to je dôležité. Poslancom záleží na jasnej predstave a vtedy ju podporia. Už to nie je o politike, ale o profesionalite.

Vaši predchodcovia vám zanechali nevýhodné zmluvy, ktoré sa neplnili. Kvôli nim hrozí STV, že v súdnych sporoch prehrá 800 miliónov korún. Môže to ohroziť jej existenciu?

- Keď prirátame penále, je to už miliarda dvesto miliónov korún a tie STV nemá. Keby sme spory prehrali, štát by musel, okrem toho, či zaplatí alebo nezaplatí túto sumu, riešiť aj filozofiu ďalšieho fungovania Slovenskej televízie. Takže televízia je vo vážnom ohrození. Nechcel som o tom hovoriť, ale keď nás kritici volajú na zodpovednosť, tak ja volám na zodpovednosť poslancov, ktorí v tom čase sedeli v Rade STV. Mohli kontrolovať to, čo sa dia-lo v STV, ale neurobili pre to vôbec nič. Nech sa nezbavujú zodpovednosti, ktorú za to nesú a nech sa netvária, že chcú dobre tejto inštitúcii. My sa však nevzdáme a budeme bojovať do posledného dychu.

Mnohí vám vyčítajú, že verejnoprávna televízia sa čoraz viac podobá komerčným...

- Jednotka je rodinná televízia určená pre väčšinového diváka a konkurujúca súkromným staniciam. Druhý program nekonkuruje a vysiela programy, ktoré nikdy v komerčných televíziách neuvidíte. V krátkom čase však aj na Dvojke stanovíme istú latku minimálnej sledovanosti, pretože sledovanosť pohybujúcu sa v rozpätí od 0,5 do 0,7<0x2009>%, čo je 20 - tisíc divákov, považujem už za mrhanie koncesionárskymi poplatkami. Pri súčasnom stave mediálneho trhu a legislatíve je normálne, že Jednotka potrebuje byť schopná konkurencie. Ak by boli oba programy rovnaké, tak garantujem, že približná sledovanosť celej STV bude 7 %. Pýtam sa, načo by bola taká verejnoprávna televízia? Dnes dosahuje 26<0x2009>%-ný podiel na trhu a v tej chvíli má zmysel. Divák rozhoduje, čo bude pozerať a my by sme mali istým spôsobom splniť jeho predstavu. Inej cesty niet.

Nedávno ste zmenili vizuál Správ STV i moderátorov. Potvrdila sa vám správnosť týchto personálnych zmien?

- Som spokojný. Správy to oživilo a pán Bajaník a slečna Belányiová sú vhodné typy na večerné spravodajstvo. Neočakával som zvýšenie sledovanosti, očakával som zmenu. Ak to mala byť komplexná zmena, tak potom aj tvárí.

Reality šou Slovensko hľadá SuperStar sa stala jednou z najsledovanejších. Znamená to, že sa vám investícia vráti?

- Pravdepodobne áno, ale SuperStar považujem hlavne za najgeniálnejšiu investíciu do budúcnosti z pohľadu posilnenia značky STV. Ide o program, ktorý má fascinujúcu silu a k obrazovke láka všetky generácie ľudí, predovšetkým mladú generáciu, ktorá sa na STV „vykašľala“ úplne. Keď sa rozpráva o SuperStar, pre mňa to znamená, že sa bavia o STV a Jednotke, že sa v ich mysli oživuje naša značka. Slovensko dnes žije skutočnými speváckymi talentmi a sleduje ich viac ako jeden a pol milióna divákov!

Budete so SuperStar počítať aj do budúcnosti?

- Ak sa súťaž vydarí, treba isť aj do druhého kola, ale pravdepodobne až v roku 2006.

Slovenská televízia nakrútila niekoľko dukumentov a podieľať sa začala aj na pôvodnej hranej tvorbe. Čo chystáte pre divákov?

- Na budúci rok Slovenská televízia nakrúti dva celovečerné televízne filmy. Príbeh Silvester od slovenskej autorky a film pre mladších divákov, Brngálky. Zároveň chceme spustiť výrobu sedemnásťdielneho pôvodného slovenského seriálu a nakrútime 32 dokumentov.

Navonok pôsobíte ako razantný a nekompromisný muž. Aký je Richard Rybníček, keď práve nie je riaditeľom STV?

- Aj keď to tak je, treba si uvedomiť, že veľa rozhodnutí vzniká v mojom najužšom tíme. Takže to nie je vždy iba o generálnom riaditeľovi. Inak sa snažím byť komunikatívny, otvorený každému, pretože istým spôsobom sme si všetci rovní. Čítam knihy, športujem, sem-tam sa idem zabaviť, smejem sa, chodím na nákupy, periem, žehlím, jednoducho človek ako každý iný.

Ste úspešný muž. Ako prijímate prípadné prehry, či už životné, profesionálne alebo tie pri športe?

- Mal som obdobie, keď som ich prijímal veľmi ťažko. Dnes už prehry vnímam úplne pokojne. Som síce človek, ktorý je v istom zmysle slova emotívny, ale snažím sa ich čo najviac potláčať a žiť v súlade s dušou. Žijem podľa istých pravidiel, hodnôt a stále rozmýšľam, kam sa ďalej vyberiem, čo chcem a čo za sebou nechám, aby som mohol vyjsť na ulicu a pozrieť sa ľuďom do očí a cítiť sa spokojne.

Aké sú vaše hodnoty?

- Nerád o tom hovorím verejne, ale pre mňa je to viera v Boha. Aj keď som hriešny človek, myslím si, že Božie prikázania sú najstabilnejšie a najsilnejšie hodnoty. A keby som mal hovoriť o hodnote ako takej, ktorú si vážim, tak o rodine. Myslím si, že väčšej hodnoty z hľadiska života na Zemi, ako je rodina, neexistuje.

Boli ste spoluzakladateľom skupiny Bez ladu a skladu. Máte medzi hudobníkmi ešte priateľov?

- Stále hrám, bubnujem, stretávame sa a mal som s kamarátmi v Trenčíne tri koncerty. Tento rok oslávi skupina dvadsiatku. Je to úžasný pocit, že sme urobili niečo, čo stále žije, rezonuje a o čom hovoria mladí ľudia.

Zostáva vám pri vašej zaneprázdnenosti čas na relax, prípadne zábavu a šport?

- Trénujem v posilňovni, chodím do prírody, cestujem a začal som po nociach čítať. Po troch rokoch som si konečne na všetko opäť našiel čas.

Kde a kedy ste boli naposledy na dovolenke? Máte svoje obľúbené miesto?

- Bol som päť dní v Chorvátsku. Ale do detailov som precestoval Portugalsko, Francúzsko, Nemecko, USA, Madeiru, Maroko. Mám dve obľúbené miesta. V Slovenskom raji dedinku Stratená, a za absolútne fantastický považujem ostrov Madeira. Nič krajšie som zatiaľ nevidel.

Cestujete sám?

- To, čo som vymenoval, som precestoval s mojou nebohou priateľkou Zuzkou, ktorá tragicky zahynula. Ona ma zaviedla aj na Madeiru a bola to naša posledná spoločná dovolenka. V dedinke Stratená sme začali spolu chodiť. Teraz už tri roky chodievam na cesty sám.

Máte postavenie, meno a ste slobodný. Ste aj voľný?

- Som voľný a som sám. Chcem si nájsť dobrú ženu, oženiť sa, mať rodinu, ale v žiadnom prípade to nechcem urýchliť. Nie je dobré byť sám, ale isté veci musia prebolieť. Potom všetko príde samo.