Juraj Kukura je pojem. Chlap, ktorý sa nemusí predstavovať. Aj keby nebol Kukura, všimli by ste si ho, len čo by vstúpil do miestnosti. ,,Fyzická nadstavba nie je rozhodujúca," prekvapivo vyhlásil slávny herec, čím chcel zrejme povedať, že u žien neboduje vďaka tomu, ako vyzerá. Nuž, skutočne nám lichotí.
Vidím, že pijete kávu bez cukru. Úmyselne?
- Neuveríte mi, ale ak niečo v živote nenávidím, tak je to káva.
Vy ju pijete nasilu?
- Pijem ju len preto, lebo to robia ostatní. Proste mám slabú vôľu. Preto som aj prestal fajčiť.
Ale to chce silnú vôľu, nie?
- Áno, no prestať bolo jediné riešenie. Po každej cigarete mi bolo zle a musel som ísť spať. Po káve je to to isté.
Azda neodchádzate do postele? Máte nejakú aj v divadle Aréna?
- Ale áno, mám tam svoju pohovku. Ale nebude to treba, túto kávu ani nevypijem, dal som ju iba preto, že si ju dali všetci.
Nuž, keď som hovorila o káve bez cukru, narážala som skôr na to, či náhodou opäť neodtučňujete ako pred tromi rokmi, keď ste boli v Dudinciach na odľahčovacom pobyte.
- Musím sa priznať, že som, zhodou okolností, schudol. V lete som tri týždne nakrúcal v Grécku na najväčšej jachte sveta. Bola to veľmi exkluzívna loď, na ktorej podávali skoré raňajky už o pol piatej ráno pre tých, čo nemôžu spať, potom normálne raňajky o ôsmej, o dvanástej obed, o pol piatej skorú večeru, o ôsmej klasickú a polhodinu pred polnocou ešte posledné jedlo. Schudol som tam štyri kilogramy.
Tak mizerne varili?
- Naopak, bolo tam toľko skvelého jedla, že sa mi ani jesť nechcelo. Keď je niečoho príliš, už vás to ani neláka.
Loď, Grécko, bola to romantická úloha?
- Áno, ale nie pre mňa. Bol to príbeh Gréka a Nemky, ktorí sa majú veľmi radi a rodičia si musia zvyknúť na rozpory vyplývajúce z ich rozličných kultúr.
A vy ste vo filme rodič, nie milenec.
- Veru áno, už hrám ockov (smiech).
Slovenské ženy vás však stále majú, a už zrejme nadobro, zafixovaného ako romantického divokého zvodcu.
- Ale ja som romantický!
Dúfam, že si pod týmto pojmom nepredstavujte pohár piva ako väčšina zrelých slovenských mužov?
- To ešte nie, hoci pivo mám rád. Ale myslím si, že je dôležité, aby človek dokázal snívať. A ja snívať viem. No sny nie sú na to, aby sa spĺňali, ale aby sa snívali, pretože každý sen, ktorý sa splní, sa stáva realitou a už prestáva byť snom.
Iste, ale môžete mať sen ďalší a ďalší... Keď tak rekapitulujete, čomu, podľa vás, vďačíte za to, čím ste, kde ste, aký ste?
- Čo ma urobilo? Ženy!
Čím?
- Som slaboch a ženy mali a majú nado mnou vždy prevahu. Hýbu mojím životom. Mnohým veciam ma v živote naučili.
Čomu napríklad?
- Vďaka nim som mnohému porozumel, veľa som pochopil. Aj s nápadom Detskej univerzity, ktorú v lete s veľkým úspechom robíme v Aréne, prišla moja manželka.
Vraj si s manželkou Táňou celý život vykáte? To sa dá?
- Áno, dá sa to.
Dobre, ale v duchu sa zrejme každý spýta: Ale ako sa to dá v posteli?
- Nech to skúsia (smiech). Môžem to odporúčať.
Nezdá sa vám, že za svoj úspech vďačíte nielen ženám či svojmu talentu, ale aj určitej fyzickej nadstavbe? Výraznému zjavu, podmanivému hlasu...
- Nemyslím si, že nejaká fyzická nadstavba je rozhodujúca. Fyzická krása nie je podstatná. Aj tá najkrajšia žena môže byť už o dvadsať minút tá najnudnejšia na svete, a nejaká druhá, nie až taká krásna, naopak. Koľkokrát idete po ulici a poviete si, toto nie sú veľmi pekní ľudia, ale oni sa majú radi a jeden pre druhého sú krásni. Dôležité je, aby každý našiel človeka, ktorý je krásny preňho. Nikdy som nevnímal ženy ako objekt v tom slova zmysle, aby som si povedal: má modré oči, má toto a tamto. Buď vás niekto očarí, zvedie, alebo neočarí a nezvedie.
Žijete v stabilnom dlhoročnom manželstve, máte vydareného syna Filipa, ktorý študuje na univerzite v Berkley v USA fyziku a chémiu. Úspešne šéfujete divadlu Aréna, hráte v skvelej hre Koza alebo kto je Silvia, filmujete po celom svete. Zdá sa, že vám všetko vychádza, všetko stíhate?
- Musím aj chcem. Niekedy je to fakt veľká naháňačka. Divadla Aréna si od nás všetkých, ktorí tu robíme – a je nás iba deväť! – vyžaduje veľmi veľa síl a nasadenia.
Vaša manželka mi raz povedala: ,,Muž vždy potrebuje nejakú výzvu v živote. On (vy) potrebuje vždy niečo nové, a teraz má Arénu."
- Moja žena mi vždy veľmi pomáhala a robí to aj teraz. Je skvelá manažérka. Keď som ešte žil na Slovensku, často som točil v Prahe a ona chodievala za mnou. Dnes za mnou do Bratislavy cestuje z Nemecka. Presúvame sa tam, kde mám prácu. Žijeme tak celý život.
