BIRMINGHAM – Priekopnícka štúdia odhaľuje, ako mikroplasty a viacročné chemikálie poškodzujú vodné organizmy. Podľa odborníkov sa však tieto závažné zmeny v raste, pohlavnej zrelosti či počte potomkov nemusia týkať iba vodných organizmov, ale aj ľudí. Apelujú preto na opatrenia proti skrytým hrozbám kombinovaných znečisťujúcich látok.
Nový výskum publikovaný v časopise Environmental Pollution odhalil alarmujúce interakcie medzi mikroplastmi a PFAS, takzvanými večnými chemikáliami (per- a polyfluóralkylové látky), ktoré výrazne zosilňujú ich škodlivé účinky na vodný život. Štúdia britskej Univerzity v Birminghame skúmala ich kombinovaný účinok na druh Daphnia magna, drobné vodné organizmy životne dôležité pre vodné ekosystémy. Keď boli dafnie vystavené obom škodlivinám v laboratórnych podmienkach, utrpeli až o 41 percent väčšie škody, ako keď boli vystavené jednej alebo druhej škodlivine samostatne. Nežiaduce účinky zahŕňali spomalený rast, oneskorenú pohlavnú zrelosť a znížený počet potomkov.
„Je nevyhnutné, aby sme skúmali kombinované vplyvy znečisťujúcich látok na voľne žijúce živočíchy počas ich životného cyklu, aby sme lepšie pochopili riziko, ktoré tieto znečisťujúce látky predstavujú v reálnych podmienkach,“ uviedol environmentálny vedec Mohamed Abdallahi a jeden z autorov štúdie vo vyhlásení. Mikroplasty, častice s priemerom menším ako 5 milimetrov, sa hromadia z degradujúcich plastov alebo syntetických vlákien. Ich vplyv na ekosystémy a ľudské zdravie zostáva nejasný, no vzbudzujú čoraz väčšie obavy. PFAS, používané pre svoje protipožiarne vlastnosti, sa spájajú s poškodením obličiek a rakovinou. Tieto perzistentné znečisťujúce látky boli nájdené vo voľnej prírode, daždi a v ekosystémoch.
„Náš výskum pripravuje pôdu pre budúce štúdie o tom, ako chemikálie PFAS ovplyvňujú funkciu génov, a poskytuje kľúčové poznatky o ich dlhodobých biologických účinkoch,“ povedala biologička evolučných systémov Luisa Orsiniová. Štúdia simuluje vystavenie obom znečisťujúcim látkam, čím objasňuje environmentálne riziká a narušenia potravinového reťazca. „Naše zistenia budú relevantné nielen pre vodné druhy, ale aj pre ľudí, pričom zdôrazňujú naliehavú potrebu regulačných rámcov, ktoré riešia neúmyselné kombinácie znečisťujúcich látok v životnom prostredí,“ dodala Orsiniová.
