PARÍŽ - Každý rok sa konajú pred niekdajším sídlom satirického týždenníka Charlie Hebdo na ulici Nicolasa Apperta v 11. parížskom obvode, ako aj na ďalších miestach metropoly na Seine, pietne spomienky na obete teroristického útoku, ktorý šokoval nielen Francúzsko, ale celý svet. V utorok 7. januára uplynie od tejto tragédie, ktorá spustila vlnu teroristických útokov, 10 rokov.
Bratia Said a Chérif Kouachiovci vtrhli predpoludním 7. januára 2015 do redakcie časopisu Charlie Hebdo a spustili streľbu. Zavraždili 11 ľudí a na neďalekej ulici policajta. Podľa atentátnikov, ktorí počas útoku kričali heslá "Pomstili sme proroka Mohameda" či "Alláhu akbar" ("Boh je veľký"), išlo o pomstu za urážku islamu po zverejnení karikatúr proroka Mohameda.
archívne video
O deň neskôr ich komplic Amedy Coulibaly zabil neďaleko Paríža 25-ročnú policajtku a následne 9. januára štyroch ľudí počas rukojemníckej drámy v supermarkete s kóšer tovarom. Všetci traja útočníci prišli o život pri prestrelkách s políciou. K útokom, počas ktorých zahynulo celkove 17 ľudí sa prihlásili Islamský štát (IS) a teroristická sieť al-Káida. Dňa 17. októbra 2024 našli v hotelovej izbe v Paríži mŕtveho 40-ročného Simona Fieschiho, ktorého teroristi v januári 2015 vážne zranili. Bývalý správca webu týždenníka Charlie Hebdo bol prvým členom redakcie, ktorého atentátnici pri vpáde do jej sídla postrelili.
Útok na redakciu vyvolal vlnu kritiky a ostrého odsúdenia
"Násilie s kalašnikovmi nás neprinúti zľaviť z našich európskych hodnôt," vyhlásil 12. januára 2015 predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Pre viacerých predstaviteľov politických skupín v EP bola solidarita, ktorú preukázali milióny občanov v Európe a na celom svete renesanciou a potvrdením európskych základných hodnôt, keď zaznievali hlasy o "cunami ľudskosti".
Týždenník Charlie Hebdo napriek teroristickému útoku džihádistov z roku 2015 po piatich rokoch opäť zverejnil karikatúry proroka Mohameda. Stalo sa tak pri príležitosti začiatku súdneho procesu s údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začal 2. septembra 2020. O tri týždne neskôr boli pred bývalým sídlom časopisu vážne zranení dvaja ľudia po útoku nožom. Útočník sa priznal, že konal z pomsty za publikovanie karikatúr proroka Mohameda. Nasledujúci mesiac, 16. októbra 2020, došlo v meste Conflans-Sainte-Honorine k brutálnej vražde stredoškolského učiteľa Samuela Patyho, ktorý svojim žiakom v rámci diskusie o slobode prejavu ukázal karikatúry proroka Mohameda.
Takmer šesť rokov po teroristických útokoch na redakciu Charlie Hebdo a židovský supermarket vyriekol v decembri 2020 parížsky súd v rámci procesu so 14 komplicmi prvé verdikty. Na 30 rokov väzenia odsúdil jedného z hlavných obžalovaných Aliho Riza Polata, ktorý mal zaobstarať zbrane pre útočníkov. Svoju vinu však poprel a voči verdiktu sa odvolal. Po odvolacom procese mu súd v októbri 2022 zvýšil trest na doživotný.
Verdikt "doživotie" vyriekol súd v Paríži aj v októbri 2024 v prípade 42-ročného francúzskeho džihádistu Petra Cherifa, ktorý bol podozrivý z výcviku jedného z páchateľov masakry v sídle týždenníka. Redakcia časopisu Charlie Hebdo ani po tejto tragédii neustúpila od satirických útokov a svojimi karikatúrami naďalej provokuje. Napríklad v januári 2023 publikoval tento satirický týždenník desiatky karikatúr ajatolláha Alího Chameneího, na čo reagoval Teherán predvolaním francúzskeho veľvyslanca, aby slovne odsúdil "urážlivé" karikatúry najvyššieho duchovného vodcu Iránu a v júni 2023 vyvolal týždenník rozruch zverejnením karikatúry, ktorú venoval úmrtiu talianskeho expremiéra Silvia Berlusconiho.
