BERLÍN – Sexuálna revolúcia v 60. a 70. rokoch prelomila zastarané kódexy správania a morálky a zároveň pripravila pôdu pre dôležitý pokrok v právach žien a homosexuálov. Avšak, každá minca má dve strany a v západnom Nemecku mala sexuálna revolúcia temný základ. Vyvrcholila pseudovedeckým experimentom, v rámci ktorého žili nezaopatrení chlapci s pedofilmi.
Diskusia o pedofílii v politike má v Nemecku zvláštnu históriu. Strana zelených v krajine je teraz spájaná najmä s environmentálnymi politikami, ale v jej histórii je škaredá kapitola, ktorá sa nedávno vrátila do centra pozornosti. Strana Zelených bola založená v 80. rokoch minulého storočia v reakcii na umiestnenie amerických jadrových zbraní na západonemeckej pôde. Táto nová politická strana sa skladala z niekoľkých rôznych skupín, ktoré boli proti jadrovej energii vrátane pacifistov, feministiek, environmentalistov a, žiaľ, aj pedofilov.
Spolupráca s pedofilmi
Je ťažké si predstaviť, že by dnes propedofilná strana získala nejaký druh trakcie v mainstreamovej politike, ale v 80. rokoch existovala frakcia Strany zelených („BAG SchwuP“), ktorá sa aktívne snažila legalizovať sex s deťmi, informoval denník Spiegel. Stranícke archívy odhalili brožúry a poznámky, ktoré sexualizovali deti, ako aj doklad o platbe pedofilom vo výške niekoľkých tisíc nemeckých mariek. Hoci sa v skutočnosti žiadne zákony nezmenili, Strana zelených bola obvinená z toho, že pomáhala vytvárať atmosféru, ktorá normalizovala sexuálne vzťahy s deťmi. Po silnej reakcii v dôsledku hrozného zločinu politika Strany zelených v roku 1985, ako aj po pobúrení vyjadrenom homosexuálmi v tejto strane, ktorí nechceli byť spájaní s pedofilmi, BAG SchwuP začali miznúť, až kým ich vplyv úplne nevyprchal.
Počiatky zvráteného experimentu
Hoci sa Strana zelených snažila pochovať túto obzvlášť bolestivú časť svojej histórie, nedávno vyšlo najavo viac z fušovania nemeckej vlády do politiky pedofílie. V roku 2015 vyšlo najavo, že berlínska mestská vláda podporila program, ktorý umiestnil tínedžerov bez domova medzi odsúdených pedofilov, píše portál Tages Spiegel. Za týmto zvráteným experimentom stál Helmut Kentler, „sexuálny výskumník“ z Hannoverskej univerzity. Od roku 1969 Kentler dúfal, že dokáže, že neprispôsobiví tínedžeri môžu byť rehabilitovaní späť do spoločnosti životom s pedofilmi, ktorí sa o nich určite dobre postarajú. Hoci sám Kentler priznal, že to pramenilo menej z dobromyseľných úmyslov ako zo skutočnosti, že mali sexuálne vzťahy s tínedžermi.
V mnohých prípadoch experimentu boli deti vo veku od 13 až 15 rokov (z ktorých mnohé boli drogovo závislé a venovali sa prostitúcii) umiestnené do starostlivosti pedofilov. Kentlerovou základnou premisou bolo, že sexuálne zážitky mali mať pozitívny vplyv na osobný rozvoj zanedbávaných chlapcov. Kentler, ktorý zomrel v roku 2008, po sebe zanechal spisy dokumentujúce experiment a opísal program ako úspešný, a to aj napriek tomu, že uznal skutočnosť, že bol v rozpore so zákonom. V roku 1997 Kentler, ktorý strávil veľkú časť svojej veľmi kontroverznej kariéry obhajovaním „sexuálnych práv“ detí, posunul svoje zistenia ďalej vyhlásením: „V drvivej väčšine prípadov som zistil, že pederastické vzťahy môžu mať veľmi pozitívny vplyv na rozvoj osobnosti chlapca, najmä ak je muž skutočným mentorom chlapca.“
Zadržiavanie dôkazov
Po zverejnení Kentlerovho experimentu poverili mestské úrady Teresu Nentwigovú z Göttigenskej univerzity, aby vykonala ďalší výskum a určila rozsah zapojenia vlády do programu. „Mužov, ktorí boli odsúdení za sexuálny kontakt s maloletými, menovalo berlínske vedenie za opatrovníkov. Deti a mladí ľudia, ktorí predtým žili na ulici, museli ‚platiť‘ za teplú posteľ, dobré jedlo a čisté oblečenie a nadväzovať sexuálne vzťahy so svojimi opatrovateľmi,“ povedala Nentwigová o svojich zisteniach, informuje portál Irish Times. Jej úloha nie je jednoduchá, pretože Kentler si urobil len niekoľko poznámok. Základné podrobnosti, ako napríklad koľko detí bolo odovzdaných pedofilom a koľko financií poskytlo mesto, sú stále neznáme. Vyšetrovanie brzdí aj samospráva, ktorá zadržiava údaje a dokumenty. Napriek týmto prekážkam Netnwigová zistila, že najmenej jeden z tínedžerov utrpel v dôsledku experimentu trvalé následky.
