BIKINI – Americká armáda nemilosrdne zničila kedysi krásny ostrov Bikini. Práve v tejto lokalite armáda testovala jadrové zbrane. Kedysi krásny úsek koralového útesu v Oceánii sa tak zmenil na rádioaktívnu pekelnú krajinu.
Od 1. marca do 22. apríla 1954 odpálila americká armáda šesť termonukleárnych bômb na ostrove Bikini, úseku koralového útesu na Marshallových ostrovoch. Bomby roztrhali pokojné okolie, zničili väčšinu prírodného života a spôsobili hrozné mutácie, ktoré pretrvali celé desaťročia. V roku 1946 Amerika presvedčila všetkých 167 ľudí, ktorí žili na ostrove Bikini, aby sa presťahovali predtým, ako začnú testovať jadrové zbrane. Nasledoval však sled tragických udalostí. Po druhej svetovej vojne si vláda USA vybrala ostrov ako miesto na testovanie jadrových zbraní, pričom obyvateľov atolu presviedčala, že ak sa presťahujú, budú mať pre ľudstvo veľký význam.
Zatiaľ čo armáda začala v koralovom útese odpaľovať počiatočne z 23 jadrových zbraní, vysídlení obyvatelia Bikini sa presťahovali na iný ostrov. Ukázalo sa však, že ten nemá dostatočné zdroje na uživenie obyvateľstva, ktoré začiatkom roka 1948 začalo pociťovať hlad. Časom sa ukázalo, že jadrové zbrane sú oveľa nebezpečnejšie a toxickejšie, než si ktokoľvek dokázal predstaviť. Na dne koralového oceánu dodnes ležia masy trosiek, v ktorých je stále živá jadrová munícia. Členovia posádky, ktorí dohliadali na testovanie, mali údajne vážne zdravotné problémy spôsobené rádioaktívnym odpadom, ktoré im zostali do konca života.
Jeden z obyvateľov ostrova Bikini videl výbuchy z neďalekého ostrova. „Keď sme videli výbuch, najprv sme si pomysleli, prečo vychádza slnko na západe? Potom sme počuli výbuch,“ povedal nemenovaný obyvateľ ostrova v dokumentárnom filme s názvom Zabudnutá jadrová vojna – Bomby na atole Bikini, informuje denník Daily Star. Žena, ktorá mala šesť rokov, keď videla výbuch bomby, povedala, že cítila, ako sa svet zachvel. V dokumentárnom filme je ostrov Bikini opísaný ako rádioaktívna pekelná krajina.
V roku 1970 vláda USA vrátila približne 200 obyvateľov späť do ich domova na ostrove. O osem rokov neskôr však vedci v studničnej vode na atole naberali nebezpečne vysoké hodnoty rádioaktívnej látky stroncium-90. Ďalšie testy odhalili, že v telách niektorých obyvateľov sa nachádza abnormálne vysoké množstvo rovnako toxického cézia-137. Rádioaktívne zvyšky spôsobili, že Bikini je dodnes neobývateľné a obyvatelia tejto krajiny sú už roky v neustálom vyhnanstve. Hoci boli v 80. rokoch 20. storočia zriadené dva trustové fondy, ktoré pomáhajú hradiť náklady na zdravotnú starostlivosť a život Bikinčanov, cena za kvalitu ľudského života je stále vysoká.
