WASHINGTON - Keď dôjde k tragédii, nedá sa nemyslieť na to, čo sa muselo v čase jej vypuknutia odohrávať v mysliach obetí. Väčšinou si to môžeme len predstavovať, ale v niektorých prípadoch sú ich posledné slová a myšlienky zvečnené na nahrávkach. Takýto je aj prípad rozhlasového operátora Gerryho Martina.
Dobrovoľníka a rozhlasového operátora Gerryho Martina zastihol strašidelný osud, keď pozoroval horu Svätej Heleny. Zachované zvukové súbory, ktoré stihol vyrobiť, nielen zachytávajú posledné okamihy jeho života, ale zároveň dokumentujú priebeh explózie tohto vulkánu. Ešte predtým, ako ho zaživa pochovala chrliaca láva, stihol nahrať zopár slov, z ktorých doslova mrazí. Dobrovoľníka známeho ako „Grizzly Man“ zastihol neľútostný koniec počas služby pre rádioamatérsku civilnú pohotovostnú službu, keď 18. mája 1980 vybuchol supervulkán Svätej Heleny v okrese Skamania v štáte Washington.
Gerry bol veteránom námorníctva. Keďže bol vyškolený ako krátkovlnný rádiový operátor, poskytol svoje služby tímu, ktorý sledoval činnosť vulkánu. Gerry deň pred katastrofou vyviezol svoj obytný automobil na neďaleký hrebeň, aby sopku monitoroval. Nevedomky sa tak dostal do prvého radu zásahu erupcie, o ktorej odborníci neskôr povedali, že bola silnejšia ako jadrová bomba. Šesťdesiatštyriročný muž si nepochybne uvedomil, že môže byť v nebezpečenstve, keď si všimol, že na vrchole kopca známeho ako „ohnivá hora“ buble láva. Celý tento proces zrejme spustilo malé zemetrasenie, ktoré bolo zaznamenané niekoľko týždňov predtým, v marci 1980, informuje portál Ladbible. Už o týždeň neskôr bolo vidieť, ako z hory stúpa para, pričom sa zdalo, že sa na jej severnej strane pohla aj zem.
Sledovali ju odvážni dobrovoľníci, Gerry a vulkanológ David A. Johnston. Ani jeden určite netušil, čo tento živel nakoniec spôsobí. Kolosálnu lavínu trosiek spustilo zemetrasenie s magnitúdou 5,1, ktoré následne spôsobilo bočnú erupciu. Práve tá znížila výšku vrcholu hory o viac ako 300 metrov a zanechala v nej kilometer široký kráter v tvare podkovy. Láva sa valila po stranách sopky rýchlosťou, ktorá prevyšovala tempo zosuvov pôdy a zároveň vypúšťala horúce plyny rýchlosťou viac ako 300 kilometrov za hodinu. Zničené bolo všetko, čo jej stálo v ceste, vrátane 200 domov, 47 mostov, zhruba 24 kilometrov železníc a takmer 300 kilometrov diaľnic. O život prišlo 57 ľudí. Erupcia sopky bola 500-krát silnejšia ako výbuch atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu.
Gerry si uvedomil, čo sa chystá a zostávalo mu len niekoľko sekúnd. Tieto posledné okamihy využil na to, aby varoval svojich kolegov. Vo svojom poslednom vysielaní povedal: „Páni, karavan a auto, ktoré stojí južne odo mňa, sú zakryté. Zasiahne to aj mňa. Nemôžeme sa odtiaľto dostať.“ Žiaľ, ani po ňom a ani po jeho karavane sa nikdy nenašli žiadne stopy, takže bol zrejme pochovaný zaživa. Rovnaký osud postihol aj ďalších 57 ľudí, ktorí zomreli na udusenie, pretože zostali uväznení pod žeravými troskami. Sopka, ktorá je stále najaktívnejšou v Kaskádových vrchoch, vykazuje známky života aj po dlhých rokoch. Katastrofa z roku 1980 zostáva najsmrteľnejšou a hospodársky najničivejšou vulkanickou udalosťou v histórii USA.
