USA – O nemeckom skladateľovi Ludwigovi van Beethovenovi je známe, že bol hluchý. Výskumníci preto analyzovali DNA v dvoch prameňoch jeho vlasov a konečne sa im podarilo odhaliť príčinu Beethovenovej komplikácie. O svoje úchvatné výsledky sa podelili v novej štúdií.
Odborníci našli v prameňoch Beethovenových vlasov znepokojujúco vysoké koncentrácie olova, ako aj vysoké hladiny arzénu a ortuti, informovali v štúdii publikovanej v časopise Clinical Chemistry. Jeden prameň obsahoval 380 mikrogramov olova na gram vlasov, zatiaľ čo druhý mal 258 mikrogramov na gram vlasov. Normálne hladiny sa dnes pohybujú okolo štyroch mikrogramov či dokonca menej. Jeho vlasy tiež obsahovali 13-násobok normálnej hladiny arzénu a štvornásobok typickej hladiny ortuti. „Toto sú najvyššie hodnoty namerané vo vlasoch, aké som kedy videl,“ povedal pre denník The New York Times spoluautor štúdie Paul Jannetto, patológ z Mayo Clinic.
Vysoké hladiny týchto toxických kovov by mohli čiastočne vysvetliť, prečo Beethovena trápilo množstvo chorôb, poznamenali autori štúdie. Ako dvadsiatnik začal strácať sluch a ako štyridsiatnik bol úplne hluchý, mal gastrointestinálne problémy a zažil najmenej dve epizódy žltačky, symptómu ochorenia pečene. Zatiaľ čo vysoké hladiny olova sú spojené s gastrointestinálnymi a pečeňovými problémami, ako aj so zníženým sluchom, je nepravdepodobné, že by hladiny boli dostatočne vysoké na to, aby boli pre skladateľa jedinou príčinou smrti. Avšak vysoká úroveň expozície olovom mohla prispieť k zdokumentovaným ochoreniam, ktoré ho trápili väčšinu jeho života.
Skoršia štúdia Beethovenových vlasov tiež zistila vysoké hladiny olova, no tento výskum napokon nebol platný, pretože sa zistilo, že skúmané pramene vlasov v skutočnosti patrili aškenázskej židovskej žene. Nedávne vyšetrenie DNA overených prameňov jeho vlasov však ukázalo, že Beethoven, ktorý sa narodil v roku 1770 a dožil sa 56 rokov, bol infikovaný hepatitídou B a mal vysoké riziko ochorenia pečene, čo mohlo prispieť k jeho smrti.
Existuje niekoľko možností, čo spôsobilo, že Beethoven mal vo svojom organizme toľko kontaminantov. Jedna teória zahŕňa jeho náklonnosť k vínu. Často spotreboval celú fľašu za jediný deň. V tom čase nebolo nezvyčajné, že výrobcovia vína zahrnuli do svojich zmesí octan olovnatý ako konzervačnú látku a sladidlo. Sklenené fľaše vtedy obsahovali aj stopy olova. Skladateľ Piatej symfónie tiež jedol veľa rýb ulovených v Dunaji, ktorý bol známy tým, že obsahoval arzén a ortuť, uviedla CNN.
